Běž domů, Ivane, čeká tě Nataša. Tento jednoduchý popevok Jaromíra Vomáčku bol jedným zo šlágrov roku 1968. Ivana sa nám podarilo definitívne vyhnať až po revolúcii o dvadsať rokov neskôr. Ivan sa však na územie bývalého Československa vrátil. V podobe ruského armádneho súboru Alexandrovci.

V našom seriáli o festivale Bažant Pohoda sme prešli celým svetom a zostáva nám už len domáca scéna. V rámci našej scény si privlastníme aj českých hudobníkov, ku ktorým máme stále veľmi blízko.

„Na pódiu sa nechcem cítiť komfortne. Hrám stále na tých istých gitarách, s ktorými som kedysi začínal. Nič nemám na pódiu zariadené tak, aby som to mal na dosah ruky. Každým koncertom sa stále snažím prekonávať samého seba.

Pohľad na horiacu tribúnu počas zápasu Trnava – Slovan bol signál pre ľudí, ktorí ešte koketujú s tým, že by išli na ligový zápas. Ten oheň ukázal, prečo nie. Na futbal sa nechodí pre úroveň hry, ale rovnako pre násilie, hrubosť a nekultúrne prostredie.

Britský režisér s hollywoodskym pasom Terry Gilliam toho nakrútil pomerne dosť, no väčšina jeho filmov sa zaoberá podobnou témou – kolíziou medzi snom a krutou realitou. Podobne je to v Imagináriu Dr. Parnassa.

Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi sa vracia s novým dokumentárnym filmom, v ktorom sleduje chápadlá mafie a oligarchov prepojených na politiku. Robí to po svojom a robí to opäť dobre. Ukradnutý štát je silný dokument.

Je možné s tým istým albumom vyhrať po dlhých rokoch hitparádu? Je to v podstate vylúčené, no čo sa podarilo rokenrolovej legende menom The Rolling Stones presahuje hranice chápania.

Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.

Bažant Pohoda sa rokmi profiluje ako „britský“ festival, pretože najviac hudobníkov prichádza na trenčiansku akciu práve z ostrovov. No bez amerických umelcov by nebolo medzinárodné zastúpenie na tomto najlepšom slovenskom festivale úplné.

"Na pódiu sa nechcem cítiť komfortne. Hrám stále na tých istých gitarách, s ktorými som kedysi začínal. Nič nemám na pódiu zariadené tak, aby som to mal na dosah ruky. Každým koncertom sa stále snažím prekonávať samého seba.