do kín práve prichádza nový film Martina Scorseseho Silence (Mlčanie) nakrútený na motívy rovnomennej knižnej predlohy. Román napísal v roku 1966 japonský spisovateľ Šúsaku Endó, v češtine vyšiel v roku 1987. Endó sa inšpiroval udalosťami z prvej polovice 17. storočia v Japonsku. Kľúčovou postavou je jezuitský predstavený, ktorý sa pod tlakom mučenia vzdá svojej viery. Románová postava odkazuje na skutočného človeka. Bol ním Cristóvão Ferreira, výnimočný muž, ktorý svojím činom šokoval vtedajšiu kresťanskú Európu. Tento text nie je o Scorseseho filme; je historickou sondou do udalostí, ktoré s ním úzko súvisia. Dráma japonských misií sa totiž začala o čosi skôr, ešte v čase, keď mladý Ferreira iba vstupoval do jezuitského rádu.
čím väčšmi nás kosíte, tým je nás viac
Ranokresťanský právnik Tertullianus napísal v roku 197 spis Apologeticum. Bola to horlivá obrana kresťanstva proti prenasledovaniu Rimanmi. V závere textu vyzval Rimanov, aby aj naďalej pokračovali v masakroch na kresťanoch, pretože tým iba zvýrazňujú ich nevinnosť. „Križujte nás, mučte, trestajte, ničte nás!“ volá Tertullianus. A v konečnej argumentačnej ekvilibristike povie: „Čím väčšmi nás kosíte, tým je nás viac. Krv kresťanov je semenom.“ Rimanom ešte pripomenie, že aj najväčšie mozgy vtedy uznávanej filozofie Cicero, Seneca, Diogenes či Pyrrhón pobádali ľudí k tomu, aby statočne znášali bolesť a smrť, a svojich najväčších žiakov by preto našli práve medzi kresťanmi.
Od napísania Tertullianovho spisu potom prešlo 1 400 rokov, keď sa v Japonsku odohrali udalosti, ktoré boli akoby kópiou diania v rímskych časoch. No poďme po poriadku.
V roku 1540 založil baskický Španiel Íñigo (Ignác) López z Loyoly rehoľu jezuitov. Pôvodne bol vojak, no po ťažkom zranení delovou guľou, ktorá mu rozmliaždila nohu, prežil hlbokú konverziu. Jezuitský rád pomenoval trochu vojensky: La Compañía de Jesús. Chcel tým zdôrazniť, že rehoľa nemá byť spolkom osamelých mníchov, ale spoločníkov, ktorí pracujú tímovo. Silnou črtou rehole mali byť misie.
„Jezuiti boli najskôr v Japonsku jedinými misionármi.“
Jedným z Ignácových osobných priateľov a prvých spoločníkov bol Francisco de Javier, dnes známy ako František Xaverský. Bol to práve on, kto sa stal kľúčovou osobnosťou prvých východoázijských misionárskych aktivít v 16. storočí. Hoci bola jeho destináciou najmä Čína, kde v roku 1552 aj zomrel, predsa len vycestoval aj do Japonska. Prišiel tam v roku 1549. Očarila ho vzdelanosť a kultúra Japoncov, ktorú nečakal. Po jeho odchode z Japonska v roku 1551 tu po ňom ostala životaschopná komunita. Práve jeho listy, v ktorých opisoval nielen svoje zážitky, ale aj krutosti, ku ktorým neraz dochádzalo, oslovili mladého Ferreiru, aby sa krátko po svojom vstupe do rehole vybral aj on do Číny. V Macau vyštudoval filozofiu aj teológiu, do Japonska odišiel až neskôr, v roku 1609.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.