Rozkaz, šéfe!

za starých čias sa to robilo decentne. V archívoch Bieleho domu existuje záznam telefonátu medzi Oválnou pracovňou amerického prezidenta a veliteľom amerického letectva. Manželka prezidenta Johna Kennedyho, Jackie, bola v lete 1963 tehotná a letectvo jej preto vybavilo na základni oddychovú miestnosť luxusným nábytkom. Na strihanie pásky letci pozvali vďačných novinárov. Keď sa to na druhý deň ráno z titulkov dennej tlače dozvedel Kennedy, ktorý s Kongresom bojoval o každý rozpočtový cent, išiel do vývrtky. Nešťastný generál zdvihol slúchadlo a nezmohol sa ani na pár slabík. Na konci prezidentovho monológu plného vybraných slov z námorníckeho slovníka vedel, že nábytok do obchodu odvezie nazad osobne.

Dnes sa už na diskrétnosť nedbá. Naopak, politici so zaťatými päsťami, hrubými spôsobmi a rečami, radi podriadených „pucujú“ verejne. Je to predĺžená ruka politického marketingu tam, kde panuje vertikálne velenie („rozkaz znel jasne“) a ľudská dôstojnosť je lacný tovar („na koho ten exkrement padne“). Majstrom v tom žánri je určite ruský prezident Vladimír Putin. Rád so sebou vozí televízne štáby do štátnych podnikov, aby pred objektívmi kamier tichým hlasom, no s mrazivou dikciou agenta KGB ponížil kohokoľvek, kto by mohol spochybniť jeho neschopnosť viesť štát pevnou a rozhodnou rukou. Od šlendriánskeho manažéra továrne na kefy po oligarchu v obleku od Armaniho.

Zrejme v týchto vodách zalovili po inšpirácii komunikační poradcovia premiéra Fica, keď zistili, že ozdravný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovne je ťažko stráviteľný kúsok, ktorý cez zúžené hrdlo vlastných voličov nepretlačia ani hrubou silou. Najmä keď sa v opozičných laviciach začali spresňovať detaily ozdravného plánu, skúseným komunikátorom doplo, že sa seká najmä v socio-demografických baštách Smeru, a určite tým nemyslím na potetovaných pacientov, ale skôr na tých starších, kvôli ktorým Matovič na tlačovke mával plienkami. Džin bol z fľaše von, takže nastúpila krízová komunikácia.