Rozhodnite sa pôsobiť verejne

zoberte na seba zodpovednosť za okolitý svet

Symboly dneška formujú realitu zajtrajška. Všímajte si svastiky a iné znaky nenávisti. Neodvracajte zrak a nezvykajte si na ne. Sami ich odstraňujte a buďte v tom príkladom pre ostatných.

Život je politika, no nie preto, že sa svet stará o to, ako sa cítite, ale preto, lebo svet reaguje na to, čo robíte. Aj naše drobné rozhodnutia sú samy osebe istým druhom voľby a viac či menej od nich závisí pravdepodobnosť konania slobodných a spravodlivých volieb v budúcnosti. Naše slová a gestá, prípadne ich absencia, sa v politike všedného dňa veľmi rátajú. Niekoľko extrémnych (a menej extrémnych) príkladov z 20. storočia nám ukazuje ako.

Za vlády Josifa Stalina v Sovietskom zväze zobrazovali prosperujúcich hospodárov na propagandistických plagátoch ako prasatá – bola to dehumanizácia, ktorá vo vidieckom prostredí jasne naznačovala zabíjačku. Bolo to v 30. rokoch, keď sa sovietsky štát usiloval podrobiť si vidiek a vyťažiť z toho kapitál pre masívnu industrializáciu. Roľníci, ktorí mali viac pôdy či dobytka než iní, boli prví, ktorí prišli o to, čo vlastnili. Sused zobrazovaný ako prasa je niekto, čiu pôdu si môžeš zobrať. No tí, ktorí nasledovali túto symbolickú logiku, sa v istej chvíli sami stali obeťami. Obrátením chudobnejších roľníkov proti bohatším sovietska moc zabrala pôdu všetkým pre nové kolektívne hospodárstva zvané kolchozy. Dovŕšenie kolektivizácie však vyvolalo hlad u väčšiny sovietskych roľníkov. Milióny ľudí v období rokov 1930 a 1933 v sovietskej Ukrajine, sovietskom Kazachstane a v sovietskom Rusku zomreli hrôzostrašnou a ponižujúcou smrťou. Dochádzalo aj k prípadom štvrtenia ľudských tiel na mäso.

Keď v roku 1933 dosiahol hladomor v ZSSR svoj vrchol, v Nemecku sa dostala k moci nacistická strana. V eufórii z víťazstva sa nacisti pokúsili zorganizovať bojkot židovských obchodov. Spočiatku to úspech nemalo. No pomaľovanie výkladu alebo múru jedného obchodu označením „židovský“ a druhého „árijský“ ovplyvnilo uvažovanie Nemcov o rodinnom hospodárení. Obchod s označením „židovský“ nemal budúcnosť. Stal sa objektom chamtivých plánov. Keď bol majetok označený ako etnický, závisť transformovala etiku. Ak mohol byť obchod označený ako „židovský“, čo potom iné spoločnosti a iný majetok? Túžba zbaviť sa Židov bola možno spočiatku potláčaná, no lakomosť jej dala voľný priechod. Tak sa tí Nemci, ktorí označovali obchody ako „židovské“, podieľali na procese skutočného zbavovania sa Židov – ako aj tí, čo sa jednoducho prizerali. Akceptovanie takéhoto označovania ako súčasti prijateľného urbánneho prostredia bolo už kompromisom s vražednou budúcnosťou.

Možno jedného dňa dostanete príležitosť prejaviť symboly lojality. Nezabudnite, že tieto symboly by sa mali týkať aj vašich spoluobčanov, nie ich vylučovania. Ani história odznakov nie je zďaleka taká nevinná. V nacistickom Nemecku v roku 1933 ľudia nosili počas volieb a referenda odznaky s nápisom „Áno“, čím potvrdzovali svoj súhlas s existenciou jedinej strany v štáte. V Rakúsku v roku 1938 aj tí ľudia, ktorí neboli predtým nacisti, začali nosiť odznaky so svastikou. To, čo by malo vyznievať ako gesto hrdosti, môže byť zdrojom vylučovania. V Európe 30. a 40. rokov sa jedni ľudia rozhodli nosiť svastiku, kým iní museli nosiť žlté hviezdy.