v prvom rade však treba povedať, že nemáme dostatočne presný jazyk na to, aby sme o sexe komunikovali, pretože je zahádzaný stovkami metafor, ktorými sa síce označuje to, čo chceme povedať, ale takým spôsobom, aby to bolo všetko zároveň aj tak trochu skryté. Preto ani poriadne nevieme, ako máme v našom jazyku pomenovať penis alebo vagínu. Máme síce v talóne množstvo pojmov, zdá sa nám však, že skôr zapĺňajú akýsi vejár medzi vulgarizmami a komickými slovkami, než že by označovali precízne to, čo chceme pomenovať. Termíny sú totiž buď priveľmi odborné a lekárske, ako penis, vagína či vulva, technické, ako pohlavný úd, pošva, alebo príliš vulgárne a expresívne. Tak už to s výrazne emocionálne obsadenými obsahmi proste býva. Označujeme ich nepriamo a vybavujeme ich tisíckami odkazov na iné sféry nášho sveta a života.
zakrývanie sexuality
Vo Flaubertovej pani Bovaryovej je pasáž, kde sa stretáva so svojím milencom v koči. Pohonič dostáva pokyn, nech krúži po meste, kým oni si vzadu zatiahnu záclonku. Autor románu neprenáša fókus na zadnú časť koča, na to, čo čitateľa najviac zaujíma a na čo si naostrí všetky svoje zmysly. Naopak, blúdi bezcieľne po detailoch cesty, po ktorej jazdia, a dychtivého čitateľa mučí a trápi poznámkami o okolitej architektúre mesta. Len akoby mimochodom sa dozvedá o krátkom okamihu, v ktorom bolo možné zazrieť ruku za záclonkou. Náš jazyk má fantastickú schopnosť poukázať na erotickú scénu tak, že sa jej ani nedotkne, respektíve, že sa vznáša veľmi tesne okolo nej, akoby azda ani nejestvovala, akoby bola ničím, a predsa je jej centrom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.