cez týždeň práca v banke, cez víkendy pobyt v horách. Tam sa na vytypované miesta nosil ťažký stavebný materiál a budovali turistické útulne pre každého, koho v horách zastihol nečas. Aj takto si pamätá na zážitky svojho starého otca Zoja Droppová, historička umenia a redaktorka architektonického časopisu Projekt. Jej dedo bol jedným zo zakladateľov Klubu československých turistov v časoch prvej republiky, keď sa začal skutočný rozvoj výletnej turistiky. Komunita nadšencov vtedy začala systematickejšie budovať čosi ako turistickú infraštruktúru.
Vďaka ich nadšeniu dostali niektoré vrcholy s dobrým výhľadom nový rozmer. Veď to poznáte, s pocitom veľkého zadosťučinenia vyšliapete na kopec, len aby ste zistili, že pre husté stromy nič nevidieť. A práve to je ideálne miesto pre rozhľadňu. Stačia vám posledné zvyšky síl, aby ste po jej schodoch vyšli až hore. Lebo viete, že na najvyššej plošine vás čaká zážitok.
hocičo s výhľadom
Rozhľadne alebo vyhliadkové veže tu existovali ešte pred prvou republikou. Čo však možno definovať ako rozhľadňu? Ak je to akákoľvek stavba, z ktorej je dobrý výhľad, predchodcov rozhľadní možno nájsť v najrôznejších stavbách.
Prvé rozhľadne mali praktický účel. Najprv vznikali ako vartovky, čiže strážne veže, v čase tureckých vpádov do Uhorska. Najznámejším príkladom je vartovka v Krupine či na bystrickom Urpíne. Tie novšie zase vznikli pre modernejšie potreby spoločnosti – napokon, aj vysoké televízne veže sa využívali ako rozhľadne či reštaurácie „vo výškach“. Z utilitárnych stavieb spomína Zoja Droppová prekrásne priestory továrne Stará čistírna odpadových vod v Prahe-Bubenči, kde na rozhľadňu pretvorili tridsať metrov vysoký komín. „Podobnú rozhľadňu sme chceli presadiť v bývalej továrni Stein, ktorej súčasťou bol krásny zdravý komín z klingerových tehál. Z továrne sa však už takmer nič nezachovalo,“ dodáva trpko Droppová. Spolu s kolegami je však ochotná pustiť sa do boja o vežu na bratislavskom letisku, ktorá je architektonicky kvalitnou stavbou. Letisko ju už dlhšie nevyužíva a podľa Droppovej by z nej mohla byť ideálna mestská vyhliadková veža.
Dnes sú už rozhľadne čisto rekreačnými turistickými stavbami, ktoré sú pre architektov výzvou na to, ako pristupovať ku krajine. Majú z nej vyčnievať? Alebo by s ňou mali splynúť? Rozhľadňa už nie je iba praktickým predĺžením kopca či vyvýšením roviny, ale aj miestom pre turistov, ktorých sa, prirodzene, na excentrickejšiu stavbu nahrnie viac. Sú teda dva typy rozhľadní, ktoré stoja tak trochu v kontraste. Buď sú to vyčnievajúce orientačné body, ktoré do regiónu pritiahnu turistov, alebo skryté rozhľadne, ktoré sa správajú neutrálne, aby vyniklo to, čo v skutočnosti prezentujú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.