ľudia si často predstavujú prekyslený organizmus ako stav, keď pH celého tela klesne na nízku hodnotu, čo má spôsobiť ochorenia od ekzémov až po rakovinu. Toto prekyslenie údajne okrem nesprávnej stravy spôsobujú aj negatívne emócie – čo len zvýrazňuje celkovú absurditu teórie. V skutočnosti naša životospráva neovplyvňuje pH celého tela, iba jeho niektorých častí. Absolútne žiadny vplyv nemá na pH krvi, ale môže ovplyvniť pH moču. V preklade to znamená, že všetky dôležité časti organizmu sú chránené pred vplyvom kyslej alebo zásaditej stravy.
aká strava pomôže?
Už pred vyše dvadsiatimi rokmi uverejnila Americká dietologická asociácia zoznam potravín a ich vplyv na pH moču, na základe čoho boli potraviny rozdelené na tie, ktoré majú potenciál moč okysľovať a na tie, ktoré ho, naopak, alkalizujú. V stručnosti sa za kyselinotvorné potraviny považujú mäso, mliečne výrobky a výrobky obsahujúce kofeín, alkohol, cukor a vysoký podiel soli. Medzi zásadotvorné potraviny sa, naopak, radia najmä zelenina a ovocie.
„Pre človeka, ktorý sa až doteraz o svoju výživu zvlášť nezaujímal, môže byť takáto strava veľkým zlepšením a ozdravením.“
Ako vlastne z bežnej potraviny vznikne kyselina či zásada? Pri trávení jedla dochádza k procesu podobnému spaľovaniu dreva – veľká časť potravy „zhorí“ a uvoľní sa energia v podobe kalórií. Táto reakcia však za sebou zanechá aj akýsi popol. Práve tento popol môže byť v závislosti od druhu spaľovanej potraviny kyslý alebo zásaditý. Teória o tom, že potrebujeme bojovať proti prekysleniu organizmu vychádza z predpokladu, že naše telo si samo nevie poradiť s daným kyslým popolom. To, samozrejme, nie je vôbec pravda.
fakty o acidobázickej rovnováhe
Preberme si zopár skutočných poznatkov o acidobázickej rovnováhe, ktorými veda disponuje, aby sme ukázali, že prekyslený organizmus je iba populárny mýtus. Acidobázická rovnováha je rovnováha medzi kyslými a zásaditými látkami v organizme. Kyselina je látka, ktorá v roztoku uvoľňuje vodíkové protóny, zásada (báza) ich, naopak, v roztoku prijíma. A pH je veličina, pomocou ktorej vyjadrujeme obsah týchto vodíkových protónov. Hodnoty pH sa udávajú v rozmedzí 0-14. Za kyslé sa považuje pH od 0-6,9, pH 7 je neutrálne a pH vyššie ako 7 je zásadité, ale často sa používa aj výraz alkalické.
Koncentrácia vodíkových protónov, teda hodnota pH, je naším organizmom prísne kontrolovaná. Ich regulácia je jeden z najdôležitejších aspektov tzv. homeostázy – teda rovnováhy vnútorného prostredia. Poruchy tejto rovnováhy môžu mať nepatrné dôsledky, môžu však tiež výrazne ovplyvniť zdravotný stav človeka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.