tak ako možno o holokauste čítať mnoho múdrych kníh, ale ak to chce človek precítiť do morku kostí, tak stačí jediná – Denník Anny Frankovej. A možno sú denníky Ali Rachmanovovej podobnou kategóriou. Akurát je tu jeden rozdiel: Anna Franková vojnu neprežila, a stala sa tak legendou.
Aľa Rachmanovová vďaka mnohým šťastným náhodám boľševické besnenie prežila, hoci v ňom prišla takmer o všetko, najmä o možnosť žiť normálny život. Pred boľševikmi utiekla spolu s rodinou na Sibír, neskôr sa vydala za vojnového zajatca z Rakúska a spolu odišli do Rakúska, kde vydala svoje denníky. Pre sovietske publikum bola, pochopiteľne, úplne neznáma, stala sa z nej exilová spisovateľka, možno aj preto sa v Rusku veľkej slávy nedočkala. V druhej svetovej vojne prišla o jediného syna a krátko po vojne ušli s mužom pred Rusmi do Švajčiarska. Zomrela v roku 1991. Jej denníky vyšli v slovenčine počas slovenského štátu a vhodne vtedy poslúžili propagande Tisovej republiky. Opäť sa v slovenskom preklade objavili až v roku 2011.
krásnych sedemnásť
V roku 1916 má Aľa krásnych sedemnásť, jej otec je úspešný lekár s aristokratickým pôvodom, mama pochádza z rodiny bohatého podnikateľa. Krásny dom, tri slúžky, milujúca rodina a Aľa k tomu dostala do daru ešte atraktívnu krásu, pôvab, empatiu a bystrý rozum. Práve sa zapisuje na univerzitu, vášnivo sa venuje filozofii, psychológii, latinčine, gréčtine, rímskemu právu, literatúre, píše poviedky, básne. A popri štúdiu si začína uvedomovať aj svoju ženskú príťažlivosť, dostáva prvé ponuky na sobáš a sama v sebe rieši, či chce byť iba manželka alebo iba vedkyňa, či tieto dve poslania dokáže spojiť. Prežíva prvé zamilovanie, ale všetko je to jemné, čisté, plaché.
„Bolo to prvé zhromaždenie po revolúcii a nálada, ktorá tam vládla, sa mi vôbec nepáčila. Bezuzdnosť, to je slovo, ktoré ju vystihuje najlepšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.