Neznámy Majster Pavol

vieme, kde žil a tvoril, pričom slávny dom č. 20 na námestí v Levoči dodnes stojí. Vieme, že je s vysokou pravdepodobnosťou autorom najvyššieho oltára na svete  (meria 18,6 metra) v Chráme sv. Jakuba, ako aj množstva iných sakrálnych diel od Banskej Bystrice po Sabinov. Vieme, že mal štyri deti. Nevieme však jeho celé meno, dátum narodenia ani úmrtia, a nepoznáme podobizeň a dokonca ani pôvod jedného z najvýznamnejších európskych sochárov začiatku 16. storočia. Teda tápeme v tom, či sa narodil v Levoči alebo tam prišiel, povedzme, z Krakova či z niektorého nemeckého mesta. Vyučil sa azda v Levoči a vybral sa na vandrovku, tak ako to predpisovali dobové cechové predpisy, a potom sa vrátil domov? 

Musíme sa zmieriť s tým, že tieto veci zrejme navždy ostanú zahalené tajomstvom, a to z prostého dôvodu: pri masívnom požiari v roku 1550 v Levoči zhoreli mnohé dokumenty vrátane tých, ktoré sa týkali pôsobenia tohto výnimočného muža. Mesto si pritom dodnes zachovalo svoj stredoveký charakter a  je zapísané za Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

spervoglova kronika

Významný spišský historik Ivan Chalupecký na úvod tohto záhadného príbehu spomína jeden fakt, a ten môže poslúžiť ako povestný odrazový mostík. O Majstrovi Pavlovi vieme, že sa v Levoči objavil krátko po roku 1500, a to ako zrelý umelec. A vieme aj to, že v tom čase mal okolo štyridsať rokov. Odborná obec považuje rok 1460 za dátum jeho narodenia z toho dôvodu, že keď slávni českí reštaurátori, bratia Kotrbovci, po 2. svetovej vojne oltár prvýkrát od jeho vzniku rozobrali a sňali oltárne krídlo, tak na jeho zadnej strane našli dva dátumy – 1460 až 1517. Predpokladá sa, že v súlade s dobovým zvykom tam takéto dôležité odkazy pre budúcnosť uvádzal rezbár krátko pred dokončením diela. S tým, že vedel, že nadlho ich nikto neuvidí. Ten prvý je zrejme dátum narodenia autora oltára, druhý je dátum jeho dokončenia. 

„Vieme, že mal štyri deti. Nepoznáme jeho celé meno, podobizeň ani pôvod.“

Skeptická v tom, či by ešte niečo mohol ozrejmiť archívny výskum, je znalkyňa diela Majstra Pavla a riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná. Dostupné pramene v Levoči sú už prebádané, nové veci by mohli odhaliť archívy v iných mestách na Slovensku (napríklad Bardejov), ktoré v danej dobe udržiavali s Levočou čulý kontakt, alebo zahraničné archívy. Za najrelevantnejší priamy doklad o pôsobení slávneho rezbára sa považuje kronika miestneho kronikára Spervogla, ktorý sa do Levoče priženil z oblasti Bodamského jazera v Nemecku. Stal sa tam „kostolným otcom“, dnes by sme povedali členom farskej rady Kostola Ducha svätého, pričom si viedol precízne záznamy. V roku 1515 sa stal richtárom a svoje záznamy rozšíril na celé mesto,  dokonca na celé Uhorsko.