Tajní vrahovia

na juhu Slovenska sa v devätnástom a dvadsiatom storočí rozšíril trend, o ktorom sa dnes z učebníc dejepisu nedozvieme. Existuje preň niekoľko názvov: jednodetstvo, bezdetstvo, dvojdetstvo, depopulácia, regulácia pôrodnosti alebo jednodetný systém. V čom tento trend spočíval? Na juhu stredného Slovenska, kde žilo hlavne obyvateľstvo evanjelického a. v. vyznania, sa v tomto období, zhruba od polovice devätnásteho storočia – ale stanovovať presné dátumy je aj podľa historikov náročné – skrátka prestali rodiť deti. O čo išlo?

už druhé dieťa bolo hanbou

Veľmi zaujímavo sa o tomto dosiaľ málo známom jave píše v knihe Tajní vrahovia, ktorá vyšla v decembri. Kniha spája rovnomennú novelu od Samuela Činčuráka (prvý raz vyšla v roku 1928, keď ju autor vydal vlastným nákladom) s odbornou štúdiou Jána Aláča Jednodetstvo. Rozprávanie o pustých školách a prázdnych dvoroch. Vďaka tejto knihe si môžeme uvedomiť viacero dosiaľ nepostihnutých skutočností – napríklad to, aké sú skutočné korene úpadku istých regiónov juhu Slovenska, kde vidieť dôsledky depopulácie dodnes. Ako však k tejto depopulácii, vyľudneniu, došlo?

V devätnástom storočí dominantne evanjelické obce v regiónoch Novohrad, Hont, Tekov, Gemer-Malohont odrazu prestali prekvitať. Žilo v nich čoraz menej ľudí. Dôvod bol prostý – rodiny sa nerozrastali, pretože každý manželský pár si považoval za slušnosť a povinnosť mať maximálne jedno dieťa. Už druhé bolo považované za hanbu. A o treťom potomkovi ľudia, ktorí nechceli byť vo svojej dedinskej komunite vnímaní ako ľahkomyseľní či primitívni, ani neuvažovali. Veľmi vzrástol aj počet bezdetných manželstiev.

„Aké sú skutočné korene úpadku istých regiónov juhu Slovenska, kde vidieť dôsledky depopulácie dodnes?“

Takto neraz vymierali celé rody, pretože v časoch zlej zdravotnej starostlivosti nebolo zriedkavé, že jediného potomka vzala rodičom choroba – a ak už boli starší, nestihli priviesť na svet druhého.

Zato majetky sa rozširovali. Samozrejme, lebo ak bol v rodine iba jediný potomok, nič nebolo potrebné po smrti rodičov deliť medzi viac detí. Všetko podedil jedináčik či jedináčka. Veď to aj bol prvotný cieľ jednodetstva, tejto nepísanej, ale o to pevnejšie rešpektovanej normy reprodukčného správania: udržať majetok vcelku, ba ešte ho aj zveľadiť – najlepšie sobášom jediného dieťaťa s takisto jediným dieťaťom inej rodiny. To sa potom často nesobášili ani tak ľudia,  ako role, lúky, „pustatiny“, lesy.