O sladkom moči a krvi

dobson bol odvážny experimentátor a hoci okruh jeho experimentov bol dosť rozsiahly, najznámejšími sa stali jeho experimenty s diabetom. Všetko sa začalo v stredu 22. októbra roku 1772, keď prijal na hospitalizáciu 33-ročného muža menom Peter Dickonson. Ten mal typické príznaky diabetu už takmer osem mesiacov. Boli to: silný pocit smädu a hladu, strata na hmotnosti, horúčka a nadmerné vylučovanie moču. Podľa Dobsonových záznamov vymočil jeho pacient denne až 16 litrov moču. Aj keď ide zrejme o údaj trochu nadnesený, rozhodne svedčí o vážnej poruche. Matthew Dobson vykonal sériu niekoľkých experimentov, z ktorých jeden opísal nasledovne: „Dve quarty (približne dva litre) moču sa za mierneho zohrievania odparili dosucha...Po odparení vznikol biely koláč... ktorý sa rozdrobil a ľahko rozmrvil medzi prstami; mal arómu hnedého cukru a rovnako bol nerozlíšiteľný od cukru aj svojou chuťou, akurát že sladkosť zanechala slabý pocit chladu na podnebí.“ 

Ochutnávanie moču patrilo v dobe Mathewa Dobsona k štandardným diagnostickým postupom. Dobson však v ďalších sledovaniach zistil, že aj krvné sérum chutí sladko, hoci nie tak prenikavo ako moč. Takže vlastne ako prvý popísal ako súčasť ochorenia aj hyperglykémiu.

sladký moč

Matthew Dobson nebol prvý, kto spojil ochorenie, známe dnes pod názvom diabetes mellitus, s nadmerným vylučovaním cukru v moči. Samotné ochorenie je známe už od staroveku a prvýkrát sa vyskytuje v známom staroegyptskom Ebersovom papyruse. V ňom je aj prvý popis prostriedku na liečenie ochorenia. Bol to vývar z kostí, pšeničných zŕn, otrúb, soli, olova a hliny. O účinku tohto „lieku“ papyrus nepojednáva.

Výraz „diabetes“ je z iónskej gréčtiny a vo voľnom preklade znamená „pretekať“. Popisuje tak jeden z hlavných príznakov ochorenia – veľké vylučovanie moču. Prvýkrát sa objavil v gréckych textoch približne v druhom storočí pred naším letopočtom. O sto rokov neskôr grécky lekár Aretaeus z Kappadokie dôkladne popisuje príznaky ochorenia: „Pacient nevie zastaviť vylučovanie vody a prúd je neustály ako otvorený vodovod. Jeho život je krátky, ťažký a bolestný, smäd je neuhasiteľný a pitie neprimerané k množstvu vylúčeného moču. Nevie zastaviť ani pitie, ani močenie. Ak čo aj len na chvíľu prestane piť, ústa mu okamžite vyprahnú a telo vyschne; má pocit, že mu horia vnútornosti; pacient pociťuje nepokoj, vyčerpanosť a pálivý smäd a po krátkom čase umiera.“ Je zaujímavé, že Aretaeus, rovnako, ako aj ďalší známy lekár Galén, popisujú ochorenie síce ako veľmi vážne, ale tiež ako veľmi zriedkavé.