tdorothy sa narodila ako Dorothy Mary Crowfootová 12. mája 1910 v Káhire. Jej otec, John Winter Crowfoot, tu slúžil anglickej korune ako zástupca riaditeľa pre vzdelávanie. Jeho úlohou bolo dozerať na kvalitu výchovy v Egypte a neskôr aj v Sudáne. Celá rodina, ktorá sa neskôr rozšírila o ďalšie dve sestry, žila v pokoji a pomernom luxuse, najskôr v Káhire a potom v sudánskom Chartúme. Práca Johna Crowfoota si vyžadovala časté cestovanie, a tak sa o ňu a o jej sestry starala mama spolu s vychovávateľkou.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rodičia rozhodli poslať deti s vychovávateľkou do bezpečnejšej Európy, kým oni sami zostali v Chartúme. Od tohto momentu sa Dorothy s rodičmi stretávala len párkrát do roka. Otec získal v Chartúme významné postavenie a mama sa rozhodla ho nasledovať. Hlavným spôsobom komunikácie medzi Dorothy a jej rodičmi sa až do jej dospelosti stali listy. Korešpondencia sa zachovala a práve z nej sa dajú čerpať hlavné informácie o živote Dorothy.
Oxford, Cambridge, Oxford
Dorothy vyrastala v spoločnosti rodinných a maminých priateliek, prakticky bez mužského vzoru. Vyrástla z nej mladá žena, trochu ostýchavá a nerozhodná, o to viac však samostatná a cieľavedomá. Jej tvár s modrými očami, lemovanú zlatými vlasmi, zdobil plachý dievčenský úsmev. Ten úsmev je typickým znakom všetkých jej portrétov. Od prvých, na ktorých je ešte len mladou ženou, až po tie posledné.
Vždy chcela byť chemičkou. Už ako jedenásťročná robila pokusy v podkroví ich anglického domu vo Worthingu na južnom pobreží Britských ostrovov. Veľkú podporu našla vo svojom otcovi. Ten, majúc samé dcéry, bol vďačný, že si jedna z nich vybrala „mužskú“ životnú dráhu. Chémiu študovala na Oxfordskej univerzite a ukončila ju s vyznamenaním. Ako tretia žena v histórii.
„Z merania uhlov a intenzity rozptýlených lúčov sa dá usudzovať na rozmiestnenie atómov v kryštáli.“
Postgraduálne štúdium jej ponúkli na „konkurenčnom“ Cambridgei. Tento pobyt, hoci trval pomerne krátko – od jesene 1932 do jesene 1934 – výrazne ovplyvnil jej život. V prvom rade, vedúcim laboratória bol John Desmond Bernal – o desať rokov starší ako Dorothy, mierne zhrbený, s neupravenou šticou červených vlasov. Nesmierne charizmatický, od mladosti zarytý ľavičiar, člen Komunistickej strany Veľkej Británie a až do smrti veľký zástanca a obhajca výdobytkov komunizmu v Sovietskom zväze. Čo sa týka ľavicovej orientácie, nebol sám. Ľavicovo orientovaná bola v tom čase veľká časť anglickej a vlastne aj celej európskej inteligencie. V tom období vznikol známy citát švédskeho kráľa Oskara II: „Človek, ktorý nie je socialistom, keď má dvadsaťpäť, nemá srdce. Ak je ním aj potom, nemá rozum.“
Dorothy ešte nemala dvadsaťpäť rokov a srdce mala otvorené nielen k ideovým názorom svojho šéfa, ale aj voči nemu ako takému. John Bernal bol síce ženatý, ale to mu nebránilo žiť voľným sexuálnym životom, ktorý aj celkom verejne vyznával. Mal otvorene vzťahy s viacerými ženami. A Dorothy bola jednou z nich.
John Desmond Bernal však ovplyvnil život Dorothy Mary Crawfootovej nielen po politickej a emocionálnej stránke. Bol totiž vynikajúcim odborníkom. Odborníkom v oblasti, ktorá sa volala röntgenová kryštalografia. Bola to práve táto vedná disciplína, ktorú sa Dorothy rozhodla v Cambridgei študovať a v ktorej neskôr tak vynikla. Takže by sme si mali vysvetliť, čo to vlastne kryštalografia je za vedu a ako sa v nej využíva röntgenové žiarenie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.