Vzdorohrad

v Prahe je určite veľa zaujímavejších stavieb, než je minizámoček v novobarokovom slohu, ktorý si dal v rokoch 1912 až 1915 na bývalej bašte mestského opevnenia postaviť politik Karel Kramář. Samozrejme, vila stojí na impozantnom pozemku, ktorý vystupuje z mohutného letenského masívu, a je z nej krásny výhľad na historické centrum aj na Pražský hrad. No ešte zaujímavejšia než vila či park je osobnosť Karla Kramářa. Vďaka nemu je tento dom súčasťou československých dejín. Žil v ňom prvý predseda vlády novovzniknutého Československa a jeho ruská manželka Nadežda. Neskôr sa však jeho vile hovorilo aj „vzdorohrad“. Kariéra Karla Kramářa, ktorý túžil po prezidentskom stolci, má totiž za sebou veľmi čudný príbeh.

„Rusko sa stalo jeho celoživotnou vášňou.“

Keď do nej človek vojde, najprv obdivuje ušľachtilosť materiálov, remeselnú prácu, pôvabné secesné detaily, dokonalú rekonštrukciu, ako aj eleganciu priestoru. Je jasné, že túto vilu staval niekto, kto nemusel šetriť na ničom a nemal príliš v láske modernú architektúru. Zároveň vidieť aj to, že Kramář ako potomok úspešnej podnikateľskej rodiny vyznával aristokratický životný štýl. No zároveň cítiť, že majiteľ tejto vily intenzívne prežíval svoju rolu politika, vodcu, hýbateľa dejov a dejín. Svoj dom si preto postavil ako reprezentatívne sídlo, kde sa mala tvoriť nielen československá politika, ale aj tá európska či svetová. 

Karel Kramář mal všetky osobnostné aj materiálne predpoklady na to, aby sa stal špičkovým politikom. Už počas monarchie bol vplyvným mužom, obetavo zastával české záujmy, bránil v monarchii utláčané slovanské národy a po vzniku Československa sa stal prvým predsedom vlády nového štátu. No krátko po tom, čo sa dostal na vrchol svojej kariéry, sa začal aj jeho pád. Stačilo pár mesiacov a skvelá kariéra bola v troskách. Z okien svojej vily sa mohol už len smutne pozerať na Hrad, kde sa po Masarykovi ujal prezidentského úradu Edvard Beneš, Kramářov úhlavný nepriateľ.

vila na Kryme 

Prvú vilu si Kramářovci postavili začiatkom 20. storočia na Kryme, v sídle ruskej smotánky, blízko cárovho letoviska. Architektom honosnej krymskej vily v grécko-iónskom štýle bol významný český architekt Jan Kotěra. No Kramářova manželka Nadežda tak výrazne zasahovala do architektovej práce, že Kotěra neskôr odmietol navrhnúť aj ich pražskú vilu. Na Kryme trávievali Kramářovci každé leto a viedli tu bohatý spoločenský život. Lenže potom prišla vojna a boľševická revolúcia. A Kramářovci prišli v Rusku o značný majetok. 

Pražskú vilu si postavili ešte za čias habsburskej ríše, a to v novobarokovom štýle, ktorý sa pokladal priam za „štátny sloh“ c. k. monarchie. Keďže išlo o jeden z najvýznamnejších pozemkov Prahy, stavba súkromnej vily v tomto historizujúcom štýle mala veľa kritikov. Kramář si však svoju predstavu, alebo azda skôr manželkinu, presadil. Všetko v jeho sídle muselo byť reprezentatívne: zlatý salón, pracovňa, jedáleň so zimnou záhradou, park, „štátnický“ balkón s mottom na zábradlí (Pravdou třeba proti všem) – je to vila v imperiálnom štýle. Každý detail hovorí, že tu sa žije veľkými ideálmi, veľkými politickými udalosťami, teda že tu nežijú obyčajní ľudia, ale vodca národa s mimoriadnymi ambíciami.