Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O slovenskej zástave

.andrej Klobušník .komentáre

Toto je naša zástava. Byzantský kríž z maďarského erbu a holandské farby z ruskej vlajky.

v ostatných rokoch sa stal takmer univerzálne symbolom takzvaných národniarov. Ľudí, ktorí sa zaňho skrývajú a pod ním šíria neznášanlivosť, obmedzenosť, netoleranciu a spätkárstvo.

Nič z toho neznamená, že sa zaňho máme hanbiť. Tento symbol reprezentuje našich predkov, ktorí tvorili súčasť Uhorského kráľovstva, boja za presadenie svojej svojbytnosti v období vzniku národných štátov, demokratického Československa a aj všetkého dobrého, čo sa podarilo za ostatné dve generácie existencie našej prvej samostatnej republiky.

Mám rád svoju krajinu. Som hrdý na naše historické, prírodné a kultúrne bohatstvo. Milujem slovenský jazyk, teší ma ním hovoriť a písať v ňom. Vážim si našu históriu, som vďačný za našu prítomnosť a teším sa na našu budúcnosť. Som v princípe vlastenec a dovolím si povedať, že oveľa väčší, než všetci, ktorí pod týmto pojmom vnímajú len obdiv ku autoritárskym režimom a nenávisť k inakosti.

Nedovoľme si naše symboly a našu hrdosť uzurpovať tými, ktorí jej majú plnú hubu, ale v skutočnosti po nej šliapu.

Nech tento symbol reprezentuje všetkých, ktorí tu žijú, ktorí sa tu narodili alebo ktorí si, vybrali, že tu chcú žiť.

Hej, a chcem tu zostať.

Autor je historik, a pedagóg, venuje sa slam poetry.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite