minulý týždeň sa mi zdalo na mieste počkať s výsledkom tých, ktorí viac či menej oslavovali, lebo sa viac či menej prehupli cez hranicu 5 % a dostali sa do parlamentu. A na druhej strane sa mi zdalo nedostatočné napísať o ostatných stranách len to, že neuspeli, tak som prvý povolebný článok venovala práve im. Zdá sa, že počkať s tými úspešnými nebol až taký zlý nápad. S odstupom času sa totiž síce nezmenilo nič na výsledkoch volieb, ale zmenilo sa vnímanie toho, kto naozaj uspel a kto napriek prehupnutiu sa do parlamentu uspel o čosi menej. A zdá sa, že neuspeli hlavne tí, ktorí verili, že by to mohlo dopadnúť inak.

Napriek exit pollu, z ktorého sa tešilo PS a mnohí s ním, PS voľby nevyhralo. Príjemné prekvapenie sa nedialo a voľby zase raz vyhral Smer. Nepomohlo ani agitovanie, aby sa nezachraňovali malé strany na úkor PS, ani argument, že najdôležitejšie je vyhrať voľby, nie nazbierať 76-ku, aj keď to teraz budú mnohí opakovane tvrdiť. Rovno im teda odkazujem, že aj keby poverenie od pani prezidentky dostal Michal Šimečka a nie Robert Fico, aj tak by to, kto nakoniec zloží vládu, záležalo od Petra Pellegriniho a zvyšku Hlasu. Ak by malo PS viac než Smer, niekto by musel mať menej, a tým niekým by bola zrejme SaS, ktorá ktovie, či by sa v takom prípade dostala do parlamentu.