na margo nominácie poslanca Blanára na ministra zahraničia napr. nejaký exkolega pod pláštikom anonymity uviedol, že "vo všeobecnosti by menovanie akéhokoľvek „civila“ na čelo ministerstva zahraničia považoval za problém. Od ministra by očakával aspoň 15-ročné skúsenosti v diplomatickej službe".
Ja som sa na túto tému nevyjadroval, ale keďže vyššie spomenuté názory sú úplná blbosť, niečo k tomu poviem.
Vláda je exekutívny politický orgán moci, legitímnej politickej väčšiny v parlamente. V normálnych demokraciách sú ministri takmer vždy a zásadne zo straníckej politiky. Len s problémami si viem vybaviť, ktorý z ministrov zahraničia parlamentných demokracií, ktorých som poznal za 30 rokov bol kariérny diplomat. Nepolitický minister nie je normálny stav. To, že sme doposiaľ mali takých ministrov bol znak nezrelosti našej politiky. Minister má byť stranícky politik. Práve často autokracie a hybridné režimy robia ministrov zahraničia „profesionálov “- lojálnych úradníkov, ovládajúcich techniku a predstierajúcich normálnosť.
Náš problém je úplne inde, ako u iných európskych parlamentných demokracií. Aj inde majú mnohých mizerných ľudí v parlamente a politike. Ale majú silnú, profesionálnu štátnu službu. Takmer v žiadnej silnej krajine EÚ a NATO nezaujíma nikoho z veľvyslancov, spravodajcov, policajtov a pod. koho si víťazná väčšina nominuje ako ministra. Len u nás dochádza k otrasom, výmenám, vyhadzovom. Výhodou našich kariérnych ministrov na MZV bolo, že chránili profesionalitu a stabilitu služby. Kombinácia slabej politiky a nestabilnej a zraniteľnej štátnej služby je naša bolesť.
Keby sme boli normálnou, zrelou demokraciou, s profesionálnou a zákonmi chránenou štátnou službou — t.j. štát s dobrou administratívnou kapacitou a štábnou kultúrou — silná politická nominácia na ministra, je výborná správa pre ministerstvo. Ľahšie si obhajuje rozpočet a robí ministerstvo silnejším.
Čiže znova, ako vždy, plačeme na zlom hrobe a nechápeme v čom je zdroj našej mizérie. V dobre spravovanom štáte, aj keď príde slabý minister, systém to zvláda. Je to ako, keď do rakety NASA dajú šimpanza. Vyletí a pristane. U nás to je ale inak. Nie sme NASA. Posadíme orangutána do starého autobusu plného pasažierov a povieme „nak ide, šak čo...“.
Poslanec Blanár je legitímna a silná politická nominácia. Náš problém je inde. V neschopnosti identifikovať jadro problému a dobre spravovať krajinu. Systém musí fungovať. Nie Bajaja na čele ministerstva.
Znovu a dookola nechápeme kde je problém. A tak miesto vodiča, ktorý vie šoférovať, ale minule jedného ožrana poslal do riti a veľmi nás to pobúrilo, bude orangután. Načase sa ale zamyslieť, aby bolo takmer jedno, kto je za volantom, lebo miesto hrdzavej herky s vytlčenou prevodovkou budeme v modernom vlaku s dobrou posádkou, silnými kontrolnými mechanizmami proti vykoľajeniu a doprajeme, hoci aj šimpanzovi, ktorého sme si sami vybrali, pekný výhľad a potešenie z jazdy.
Teda jednou vetou: poslanec Blanár je korektná nominácia a poverený predseda uvažuje politicky a normálne. Že to bude katastrofa? Bude. Ale nie preto že nemá 15 rokov diplomatických skúsenosti. Chápete to prosím exkolegovia a iní komentátori?
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.