putin nám od roku 2009 presne hovorí, čo chce. Vrátiť ruské impérium a oplatiť poníženie v Studenej vojne. Ale my neveríme, že to myslí skutočne. A dokonca hoci všetko, čo robí, smeruje k tomu, čo hovorí... 24. 2. 2022 sme šokovaní. A po šoku vytesňujeme a hovoríme si, veď to zvládneme. Orbán hovorí presne, čo chce. Roky. Zjednotiť Maďarov v Kárpatai Medence, pomstiť sa za poníženie Trianonom a vrátiť mýtickú veľkosť (ktorá nikdy nebola realitou) kráľovstvu. A robí všetko, čo hovorí. Myšlienky, slová a skutky sú v súlade. Ale my vytesňujeme... Veď hádam to nemyslí vážne... Veď my sme v EÚ... Veď ako si to ten arogantný Káčer dovolí povedať. Veď také neslychané, pomenovať realitu. Fuj. 

Stále a dookola si hovoríme, veď aká panika. Veď napokon sme to vždy zvládli. Aj maďarizáciu sme prežili (teda síce vďaka Čechom, Američanom a našim emigrantom). A aj fašizmus sme prekonali... (Teda za cenu desiatok tisíc mŕtvych, nenávratne zničenej kultúry, know-how a dokaličeného svedomia národa). A aj komunizmus sme zvládli... Síce 40 rokov to trvalo. Znova tisíce mŕtvych a deportovaných do gulagov. Pretrhnuté dejiny, dokaličená krajina (hoci dnes si väčšina myslí, že nie). 

Vždy to zvládneme. Hovoríme si. A prižmurujeme oči, vytesňujeme zlé scenáre a realitu, tvoríme ďalšie mýty, viníme iných za našu biedu. 

Pravda je však to, že na tomto fliačku zeme, ktorú my a naši predkovia obývame, sme slobodu zažili len mizivé percento našej histórie. A aj prosperitu. 

„Toto nie je pokus o návrat mečiarizmu. Je to riziko začiatku Orbánizmu.“

Robert Fico hovorí tiež jasne, čo chce. A robí všetko pre to, aby to neboli len kecy. Na rozdiel od Vladimira Putina a Viktora Orbána je to len človek túžiaci po malej autokratickej džamahýrii pod Tatrami. To mu stačí. Žiadny veľký plán. Žiadna imperiálna veľkosť, žiaden návrat odťatých rúk a nôh. Len taká malá ľudácko-marxistická autokratická kolónia. Je lokálny šuflikant, ktorý nechápe, že je len článkom potravinového reťazca skutočných dravcov. Putin si ani nezapamätá jeho meno. Orbán má z neho vo voľnom čase zábavu. Toľké šťastie na takého dobrého, snaživého buta Tótha. Aká krajina, taký Orbán – by bolo skvelé memečko. 

A u nás stádo očarované svojou sprostosťou, propagandou a zatemnením mysle bľačí šťastím, ako to tomu zlému Západu konečne „nandáme“ a budú tu bryndze a žinčice plné potoky. 

Dnes je dobrá príležitosť na to, aby sme si uvedomili, že sloboda je krehká. Fico ašpiruje na autokrata orbánovského typu. Putin a ani Orbán nie sú naši spojeneci. Ak by sa ich vízia sveta naplnila, bola by to naša štátna a národná katastrofa. A hlavne: prestaňme byť prekvapení a nehovorme si „toto predsa nemôžu myslieť tak, ako to hovoria“. Koncentráky a gulagy boli plné takýchto „optimistov“. 

V jednom som bol príliš optimista aj ja. Myslel som si, že ak Slovensko dovedieme do demokratického a otvoreného spoločenstva vyspelých krajín, získame slobodu informácie, cestovania, vzdelávania a budeme mať na dosah úspešné príklady – ani nám nenapadne cesta späť a nostalgia za neslobodou. 30 rokov som sa k tomu, svojím dielom v slovenskej diplomacii, snažil prispieť. Obávam sa, ľudácko-marxistická tlupa nám predvedie inú cestu a iné príklady. Toto nie je pokus o návrat mečiarizmu. Je to riziko začiatku Orbánizmu. A to je o dosť horší scenár.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.