stal som sa prírodovedcom a experimentami v laboratóriu som skúmal úzke výskumné problémy biológie. Ale trápil ma aj stav doby a správanie ľudí v nej. Aj tomu som chcel rozumieť a so svojím chápaním sa podeliť s inými. Hnalo ma to, čo vyjadrila nositeľka Nobelovej ceny, poľská poetka Wisława Szymborska: „Radost z psání. / Možnost zachování. / Pomsta smrtelné ruky.“ 

Dostávalo sa mi kritiky. Čo sa prírodovedec, ktorý sám hlása zásadu „šuster, drž sa svojho kopyta“, pletie do nášho remesla! Ale neplietol som sa. Len som sa na naše trápenia pozeral optikou biológie a chémie. V roku 1996 náš politológ Samuel Abrahám zvolil ako zakladajúce motto žurnálu Kritika a Kontext tvrdenie rakúsko-amerického ekonóma Josepha Schumpetera: „Uvedomiť si relatívnu platnosť vlastného presvedčenia a pritom na ňom neochvejne trvať, to je črta, ktorou sa civilizovaný človek líši od barbara.“ Som presvedčený, že toto tvrdenie možno zdôvodniť kognitívnou biológiou. Biológia dokáže aj vysvetliť, prečo gigantický sociálny experiment komunizmu, ktorým sa testovali tradičné tézy európskeho racionalizmu, musel zlyhať a prečo darwinovský princíp pokusov a omylov, na ktorom bola postavená demokracia, nemá alternatívu.