náš význam spočíva v spojenectvách, kde figurujeme. Takisto v boji proti dezinformáciám, ktoré môžeme na našom území buď potláčať, alebo nechať nerušene škodiť. A v neposlednom rade by sme si mali dať pozor, aby sme sa nestali tým malým, ale ostrým hrotom, ktorý Putinovo imperialistické Rusko priloží k západným štruktúram, zatlačí naň a tým tlakom – a nami ako ostrým hrotom – tie západné štruktúry naruší. 

Preto sme poprosili niekoľkých ľudí, ktorých myšlienky a činy sú dôležité, ktorí majú prehľad o realite Slovenska, no žijú v zahraničí, v okolí Slovenska, ale aj za Atlantickým oceánom, aby pre nás stručne zhrnuli, v čom z ich pohľadu tkvie skutočný význam slovenských prezidentských volieb.

Ich odpovede idú až na dreň:

györgy Varga, maďarský diplomat, bývalý veľvyslanec Maďarska v Prahe, prekladateľ, novinár.

V prezidentských voľbách pomôže voliť jedine takú osobnosť, takého človeka, ktorý je odhodlaný odvrátiť, alebo aspoň obmedziť monopolizáciu moci, ktorá by viedla k vzniku systému absolútneho, neobmedzeného samoderžavia, ako sa to už stalo v európskom priestore nielen v Rusku, ale aj v Maďarsku. Prezident na Slovensku nemôže zmeniť „chod dejín“ ani charakter vládnutia, ale môže bez prestania pripomínať nutnosť dodržiavania pravidiel právneho štátu, alebo prinajmenšom vlády práva, a upozorňovať na prípadné odklony od demokracie, teda od usporiadania v duchu francúzskeho hesla Liberté, égalité, fraternité – sloboda, rovnosť, bratstvo –, čo na dnešnom Slovensku evidentne hrozí. Nedovoliť, aby sa Slovensko zase stalo geopolitickou čiernou dierou ako za Mečiara. Nedovoliť odklon Slovenska od Západu, kam naše národy už tisíc rokov patria. Len voľba takého prezidenta je voľbou správnou.

lajos Bokros, maďarský ekonóm, reformátor, autor transformácie maďarskej ekonomiky z príkazového modelu na voľný trh.

Zuzana Čaputová obdivuhodne prispela k úsiliu udržať Slovenskú republiku pevne v tábore štátov Západu, a to aj napriek tomu, že rôzne vládne reprezentácie sa pokúšajú prikloniť k Východu, alebo sa minimálne tvária neutrálne v globálnom zápase medzi demokraciou a autoritárstvom. Peter Pellegrini je, žiaľ, dedičom tejto spiatočníckej tradície a jeho víťazstvo by posilnilo neliberálne a autoritárske sily vo vašej nádhernej krajine. V ostrom kontraste s ním je Ivan Korčok, ktorý by ako prezident neochvejne bránil západnú orientáciu a dedičstvo Slovenska, čím by vytvoril prepotrebnú protiváhu vláde Roberta Fica. 

fedor Gál, osobnosť Novembra 1989, dnes žijúci v Česku

Zvolenie Ivana Korčoka bude krôčikom na ceste proti nechutnému zneužívaniu moci súčasnou vládnou koalíciou. Verím, že ďalšie budú nasledovať. Dúfam tiež, že budú dostatočne razantné. Oni totiž naozaj rozumejú iba sile. Pravda a láska sú im na smiech a považujú ich za prejav slabosti.

dalibor Roháč, zahraničnopolitický analytik, pôsobí vo Washingtone v think-tanku American Enterprise Institute

Bez ohľadu na to, aké osobné kvality či nedostatky ponúkajú dvaja vedúci kandidáti, tieto prezidentské voľby nie sú ani o Petrovi Pellegrinim, ani o Ivanovi Korčokovi. Ich hlavnou neznámou je skôr to, či sa dokáže slovenská spoločnosť zmobilizovať proti Ficovým snahám o konsolidáciu moci, ochranu pred trestnými stíhaniami pre seba a jeho blízkych – a najmä proti jeho zahraničnopolitickému úklonu na Východ. Ako civilizovaná, uhladená tvár vládnej koalície by nás chcel Pellegrini presvedčiť o opaku – a síce o tom, že v tejto voľbe dokopy o nič nejde. Bolo by chybou mu uveriť. Silám, ktoré chcú zo Slovenska urobiť kópiu Orbánovho Maďarska, totiž nechýba ani energia, ani odhodlanie. Jediným spôsobom, ako ich zastaviť, je ukázať, že na Slovensku žije viac tých, ktorí chcú slobodné Slovensko ukotvené na Západe. Či to tak naozaj je, uvidíme už čoskoro.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.