Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Zajac: Cestovná mapa pre krajinu na ceste

.peter Zajac .komentáre .téma

Prezidentské voľby sa skončili, vyplavili hlbokú frustráciu, no aj tá pomaly uplýva a za ňou sa vynára otázka ako ďalej.

pravdupovediac, výsledky volieb ma neprekvapili; oveľa viac ma prekvapili výsledky prvého kola. Vzbudili nádej na víťazstvo a smútok po druhom kole bol o to väčší. Výstižne to vyjadril samotný Ivan Korčok, ktorý povedal lapidárne: Som sklamaný. Povedal však aj druhú kľúčovú vetu: Toto im neodpustím! Bola to dobrá veta, na správnom mieste a v správny čas. 

appeasement ako záruka prehry

Myslel tým veľkú lož o mierotvorcoch a vojnových štváčoch. Možno na ňu odpovedať jednou vetou: Mier podľa Ficovej a Pellegriniho predstavy by znamenal koniec samostatnej Ukrajiny a dobyvačný nástup ruského imperiálneho hegemonizmu v Európe. Je to nepochopiteľné, ale časť civilizovaného sveta strká hlavu do piesku ako v roku 1938 v Mníchove: Európou a Spojenými štátmi sa šíri appeasement bez ohľadu na skúsenosť s Hitlerom.  

To je najvšeobecnejšia súvislosť prezidentských volieb na Slovensku. Prezidentské voľby sa skončili víťazstvom slovenských quislingov ruskej imperiálnej politiky. Ich základným znakom je lož ako pracovná metóda, aby sme zacitovali Milana Kňažka.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite