no a táto moja „sesternica“ vlastnila chatu v lese kdesi v Karpatoch. Raz mi volala, predinfarktový stav, že prišla na chatu a les je preč. Kompletne celý. Okolo chaty jej niekto urobil holorub. No čo s tým? Aj keby nasadila stromčeky, ako to bežne odporúčajú v diskusiách mentálne slabší, za jej života už na tú veľkosť nedorastú.
Kamarát pred rokom kúpil kus lesa. Keď ho kupoval, bol to taký ozajstný les, so stromami a podrastom, žili v ňom zvieratá, v dutinách boli plchy, v hniezdach v kríčkoch odchovávali vtáčatá potomstvo. Prišiel tam o tri mesiace a les bol preč. Jeho vlastný les. Ostala tam holina. Ťažko si ustrážite na Slovensku majetok, keď tam nie ste nonstop. Národný hrdina bol zbojník.
No a teraz si predstavte, že obvod kmeňa 80 cm je toľko, čo objíme menší človek. Ráno pozriete z okna a sused dal dolu všetky stromy na ulici, čo vám v lete tienili pred oknami. Beztrestne. Netreba na to povolenie. Stačí mať motorovú pílu.
Toto máte v novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Plus kríky. Akékoľvek. Čo na tom, že tam práve drozd kŕmil drobizg alebo sa pásli včely?
Celý civilizovaný svet sa vracia k obhospodarovaniu, aké bolo za našich predkov. Menšie políčka, remízky, biopásy, solitérne stromy.
Pretože potrebujeme zadržiavať vodu v krajine. A zároveň potrebujeme na prežitie biodiverzitu.
„To, čo sa tu schvaľuje, je totálna likvidácia krajiny, v ktorej žijeme.“
My sme súčasťou prírody, hoci mnohí si myslia, že ju nepotrebujeme. Všetko, čo príroda stvorila, je tu potrebné, ešte aj na medveďom h0vne je závislé množstvo chrobáčikov a následne na nich stavovce.
Na tých veľkých, za komančov scelených poliach, nedokáže prežiť takmer nič. A keď poprší, voda cez ne len tak pretečie a zmizne z krajiny. Rovnako z vypílených lesov.
Ono sú to komplikované výrazy, ako že vodozádržná schopnosť lesa a podobne, ale znamená to toľko, že keď máte nad dedinou les a nie holorub, tak keď príde búrka, voda steká po stromoch a ihličí, vsakuje do machu, rastlinky ju nasávajú, mŕtve popadané stromy sa nacucnú ako špongia a voda z nich pomaly vsakuje do pôdy a odtiaľ do pramienkov. Do tých, z ktorých dolu v dedine berú vodu.
V prípade, že nad ňou je len holorub, búrka žuchne na kopec, Perún so smiechom nad našou vlastnou blbosťou vyleje niekoľko bazénov vody, tá stečie aj s bahnom do dediny a vytopí nás. A keďže ju v prírode nemá čo zadržať, o pár týždňov neskôr vyschnú studne. Ale medzitým niekto predá drevo, ktoré spílil, uloží peniaze do pančuchy, lebo je to černota a tiež preto, lebo Fico začal premýšľať, že by mohol točiť naše úspory v bankách, a začne si pozerať na internete nehnuteľnosti na predaj v krajinách, kde si ľudia svoju prírodu vážia.
To, čo sa tu schvaľuje, je totálna likvidácia krajiny, v ktorej žijeme.
My nie sme Grécko, nemáme more. Jediné, čo by sme turistom dokázali predať a zarábať na tom stále dokola, je naša príroda. To, že tu ešte stále máme divočinu, medvede, vlkov, rysa...
Mohli by sme, lenže prísť a vypíliť a vystrieľať je ľahšie. Jednorazovka. Po nás potopa.
Bojíme sa, že kultúra bude trpieť pod Cruellou. Iste, ale kultúru vieme podporiť a podržať. Umelci vedia tvoriť aj v ťažkých časoch a vznikajú silné diela. Bude to ťažké, ale kultúra prežije.
Raz zničená príroda sa nemusí spamätať nikdy. Určite nie za vášho života. Čo raz vypílime a vystrieľame, už možno nikdy neuvidíme.
Čo sa dá teraz robiť?
Podporujte mimovládky. Podpisujte petície, pošlite im 2 %, kým sa dá, lebo štát im peniaze nedá, kúpte si strom u VLK-ov, ktorí vytvárajú vlastné rezervácie, opýtajte sa v záchrannej stanici pre zvieratá, či nepotrebujú vašu pomoc, nečakajte, že niečo za vás bude robiť štát. Nebude. Urobte to vy. Sme dospelí ľudia. Vieme meniť svet aj k lepšiemu.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.