štefánikov životný príbeh a jeho historický prínos je predmetom elementárneho vzdelania každého, kto vychodil aspoň základnú školu. O význame zväzku Slovákov a Čechov som tiež písal a verejne sa vyjadril viac krát. Nechcem sa opakovať. Predsa však chcem dnes večer napísať pár riadkov, ku ktorým ma inšpiruje jeho životný odkaz.

1. Aj z jednoduchých a chudobných rodinných pomerov sa dá vypracovať do absolútnej elity. Ako jeden z 12 detí evanjelického farára to nemal ľahké, presadil sa však svojou húževnatosťou a talentom.

2. Vzdelanie je kľúč k udržateľnému úspechu. Rozumel tomu jeho otec a Milan Rastislav absolvoval dobré školy, bol vynikajúcim a pracovitým študentom. Vzdelaniu venoval čas a energiu (ako všetkému čo robil). Dizertáciu si písal sám, už ako 25 ročný mal publikácie vo vedeckých časopisoch. Nechcel titul ako dekoráciu, chcel vzdelanie.

3. Väčšinu dospelého života trávil v zahraničí. No jeho láskou a vášňou mu bola jeho vlasť a jej osud. To, že netrčal doma za pecou, ale bol vzdelaný, scestovaný, skúsený muž, mu poskytlo sebavedomie a nadhľad. Nebol zakomplexovaným, zaprdeným nacionalistom, ktorý brechá za plotom a nenávidí pritom inakosť. 

4. Chápal, že sloboda a nezávislosť malého štátu sa musí opierať o dobrých spojencov. Jeho vzdelanie, svetobežníctvo, talent, šarm, sila osobnosti mu otvárali dvere a získavali spojencov. Bol zručný diplomat, netrepal populistické kraviny o štyroch azimutoch, mostoch medzi východom a západom, neživil defetizmus typu “ my malí aj tak nič nezmôžeme… len si nikoho nepohnevajme…však len vyčkajme, ako to dopadne a potom uvidíme…”. Pri tornáde súčasnej propagandy infovojny o “zlom západe, ktorý nás vždy len zradil” je aj život MRŠ ilustráciou, že idea slobody a nezávislosti bola podporená hlavne našimi “imigrantmi” v Paríži, Londýne, USA a pod. Lebo tak to je - milióny Slovákov, ktorí hľadali za ostatných 150 rokov ochranu pred perzekúciami Uhorska, neskôr fašizmu a neskôr komunizmu, alebo lepšie podmienky pre svoj život - tak ho hľadali a dodnes hľadajú v tom “zahnívajúcom svete, ktorý nás vždy zradil a vlastne je stále pred nevyhnutným kolapsom”.

5. MRŠ bol vlastenec, ale zároveň kozmopolita. Bol človek čo vyšiel z veľmi jednoduchých dedinských pomerov, ale vypracoval sa do elity a najlepších salónov. Bol slobodomurár, ale človek tradičných hodnôt. Z desiatnika na generála sa vypracoval svojou prácou, talentom a výsledkami. Výložky si nemusel bozkávať. Mnohí jednoduchí nacionalisti zakrývajúci sa jeho odkazom mu nesiahajú ani po päty, nemohli by mu robiť ani pucfleka, nieto pobočníka.

6. Patril k politikom, ktorí chápu, že človek má svoje zlé stránky a pudy. Patril ku generácii, ktorá si silno uvedomovala, že temné pudy masy treba tlmiť a držať na uzde a nie populisticky priživovať a hecovať.

Vzdelanie, scestovanosť, odvaha, talent, diplomacia, schopnosť získavať si priateľov a spojencov v kombinácii s láskou k vlasti sú kľúčom k lepšiemu prežitiu a rozvoju. Nie nenávisť, oportunizmus, nevzdelanosť, závisť, zápecníctvo, slepý nacionalizmus, populizmus a fanatizmus. Aj dnešné Slovensko potrebuje viac takých, ako bol MRŠ. Lebo tí druhí, akoby sa kotili. 

Myslim, že MRŠ by sa strašne hanbil za našu dnešnú vládu.