poďme najprv k eurovoľbám. Môj tip v minulom čísle na účasť bol 30 – 35 %. Aspoň to mi vyšlo a aspoň tam sme sa konečne odlepili z chvosta Európskej únie. Najviac mandátov získalo Progresívne Slovensko s jasne proeurópskou agendou, čo je rozhodne dobrá správa. Koaličná SNS úplne prepadla, čo je tiež dobrá správa z hľadiska stability koalície. A tým to s dobrými správami aj končí. 

V minulom čísle som moju výzvu k voľbám zakončila tým, že neviem, ako voľby dopadnú. Pre niektorých jednotlivcov a subjekty zrejme priaznivo, ale pre Slovensko ako člena Európskej únie a jeho obyvateľov veľmi nie. Zdá sa, že aj tento tip mi, žiaľ, vyšiel, pretože 8 z 15 europoslancov za Slovensko, teda väčšina, nebude reálne v europarlamente robiť nič, lebo zrejme nebudú členmi žiadnej frakcie. Tak nebudú mať žiaden dosah na európsku legislatívu, čo je hlavnou náplňou práce europoslanca. 

Navyše budú protieurópski, ale zato za európsky plat. No a snáď najhoršou správou je to, že v celej Európskej únii posilnila krajná pravica. To ma trápi podstatne viac než to, že SaS, Demokrati či bývalé OĽaNO nezískali mandát. Je to dobrý signál na poučenie sa, hoci pochybujem, že nejaké príde. Ľudia majú dosť tých istých tvárí spojených s iks kauzami a politickými rozhodnutiami. Ak niekto ešte stále sníva o veľkom spájaní demokratických strán, mal by s tým vo vlastnom záujme prestať. Navyše by ma zaujímalo, v čom sú niektoré z nich demokratické. Ak si niekto myslí, že za jeho volebný neúspech môže ten, kto vo voľbách uspel, tak očividne nepochopil, čo to tá demokracia vlastne je.