v prvom rade, ide o zásadné nepochopenie postavenia a úlohy splnomocnenca vlády. Pani splnomocnenkyňa totiž nielenže nie je občianska spoločnosť, ale práve naopak – je vysokou predstaviteľkou štátu, ktorá v kontakte s občianskou spoločnosťou reprezentuje vládu, jej pozície a politiku. A stačí sa pozrieť na to, čo sa aktuálne deje s obmedzovaním občianskej participácie, zmenami vo fungovaní nezávislých fondov, rušením grantov a hneď vidno, že ide o zásadnú zmenu – ale nie v prospech, ale proti občianskej spoločnosti. 

V druhom rade ide o zavádzanie. Zmeny, ktoré systematicky presadzuje táto vláda – naposledy napríklad v oblasti prípravy, implementácie a monitoringu eurofondov – smerujú k obmedzeniu slobody a rozhodovacej autonómie občianskeho sektora a nahradeniu jeho od štátu nezávislých procesov a štruktúr práve procesmi a štruktúrami štátu. V prípade eurofondov ide o to, že ľudí do pracovných skupín, komisií a výborov, ktorí majú kontrolovať čerpanie eurofondov, už nebude vyberať reprezentatívny orgán občianskeho sektora, ale splnomocnenkyňa vlády. Opäť teda platí, že z titulu svojej funkcie pani splnomocnenkyňa reprezentuje voči mimovládnym neziskovým organizáciám skôr reštriktívny štát, než občiansku spoločnosť. 

No a v treťom rade ide o výsmech. Pani Zacharová je totiž prvá splnomocnenkyňa vlády, pri výbere ktorej vláda obišla konzultáciu výberu s predstaviteľmi občianskeho sektora a dokonca porušila štatút svojho vlastného poradného orgánu – Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Štatút rady totiž jasne v článku 3 hovorí, že rada „predkladá návrhy na obsadenie funkcie splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti“, čo sa v tomto prípade nestalo. Skutočnú občiansku spoločnosť obišli a dnes sa jej do tváre smejú hashtagom, že oni, politickí nominanti a štátni úradníci, sú po novom "občianska spoločnosť". Ako vystrihnuté z Orwella.

Používanie hashtagu #MySmeObcianskaSpolocnost pani splnomocnenkyňou vlády – tej vlády, ktorej premiér opakovane fabuluje o Sorosovi, bojuje s mimovládkami a doteraz sa neprihlásil k otvorenému vládnutiu – je drzosť. Je to však aj znepokojivá ukážka toho, ako si budúcnosť občianskeho sektora predstavuje vládna moc. Poznáme to z Ruska a v hybridnej forme to vidíme v Maďarsku - kritické hlasy potlačené, demokratické organizácie stigmatizované (alebo rovno rozprášené) a zvyšok pod kontrolou strany a vlády.

Fašisti a komunisti sa okamžite po uchopení moci vysporiadali s politickou opozíciou, médiami a kritickými organizáciami občianskej spoločnosti. Dobrá správa je, že občianska spoločnosť obe totality, aj Mečiarov útok v druhej polovici 90-tych rokov, prežila. Nepochybujem, že ťažké časy (akokoľvek veľké budú autokratické a totalitárne tendencie dnešných vládcov) prežije občianska spoločnosť aj teraz.

Autor bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, pracuje pre organizáciu Post Bellum a Platformu pre demokraciu.