„skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie“, vyhlásil Robert Fico na tlačovej konferencii po podpise koaličnej dohody 16. októbra 2023. Ako dodal: „pokiaľ mimovládky pôsobia na Slovensku a sú platené zo zahraničia, musia byť označené za zahraničného agenta“.

Vedúci Úradu Vlády SR – smerácky „mladý vlk“ - Juraj Gedra v januári tohto roku ešte pritvrdil. V reakcii na list siedmich renomovaných protikorupčných mimovládnych organizácií (ako je Transparency International, Nadácia zastavme korupciu, či Via Iuris) vyzval občianske organizácie „opustiť všetky pracovné komisie a pre nich účelovo vytvorené rady nielen na Úrade vlády, ale aj na jednotlivých rezortoch“. Schopná vláda s ľuďmi, ktorí vedia čo prišli robiť, vraj mimovládky nepotrebuje.  

A ako vyzerá – po týchto silných slovách – situácia v praxi? 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na jar odvolal z poradného orgánu vlády - Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie – päť osobností občianskeho sektora. Mal na to právo. Tento jeho krok by nik nerozporoval, keby...  Keby päť osobností občianskeho sektora - nestraníkov a reprezentantov prísne nestraníckych organizácií – následne Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová nenahradila napríklad aj predstaviteľmi politicky aktívnych a zo zahraničia financovaných mimovládok blízkych vládnej koalícii. 

Do poradného orgánu vlády sa tak dostal napríklad reprezentant Jednoty dôchodcov – občianskeho združenia, ktoré opakovane vstupovalo do predvolebnej kampane podporou konkrétnych politických strán a kandidátov. Jednota sa pred parlamentnými voľbami 2023 dohodla na spolupráci so Smerom a s Hlasom. V prezidentských voľbách priamo podporili kandidatúru Petra Pellegriniho na post prezidenta republiky. 

Novou členkou rady – osobnosťou občianskeho sektora menovanou splnomocnenkyňou vlády – sa stala aj predstaviteľka slovenskej pobočky nemeckej nadácie FES. Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je pritom sociálnodemokratická nadácia, financovaná primárne vládou Spolkovej republiky Nemecko. Nič proti FES. Ide o najstaršiu politickú nadáciu v Nemecku. Je to renomovaný a široko rešpektovaný subjekt. Ale že si vláda, ktorá deklaruje, ako veľmi chce bojovať proti politickým a zo zahraničiam financovaným mimovládkam, dosadí do funkcie práve reprezentku takejto nadácie je minimálne veľmi zvláštne...

Iba že by boj proti mimovládkam – obzvlášť tým údajne „nebezpečným“  politickým a zo zahraničia financovaným - vláda nemyslela úplne tak, ako sa ho snaží verejne prezentovať svojim voličom. 

Ak sa totiž lepšie pozrieme na to, ako sa zatiaľ vládna moc správa voči mimovládnym neziskovým organizáciám, môžeme kľudne konštatovať, že „boj proti mimovládkam“ je divadlom pre naivných a zradikalizovaných podporovateľov vládnej koalície. Najcharakteristickejšími znakmi vládnej politiky v oblasti občianskej spoločnosti sa totiž stávajú pokrytectvo a zásadný rozpor medzi slovami a činmi. 

Vôbec nejde o boj proti mimovládkam. Ide o umlčanie kritických hlasov. Ide o obmedzenie nezávislej kontroly moci. Ide o získanie väčšej kontroly štátu nad inak pomerne autonómnym občianskym sektorom. Ale hlavne, hlavne ide o masívne odkanalizovanie zdrojov na podporu „ich ľudí“, „ich organizácií“ a tých, ktorí budú ako organizácie v bývalom komunistickom Národnom fronte, plne v súlade s líniou strany a vlády, „držať hubu a krok“.   

Autor bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie – je jednou z odvolaných „osobností občianskeho sektora“.  Pracuje pre organizácie Post Bellum a Platforma pre demokraciu.