výkony našich športovcov na letných olympijských hrách v Paríži nám prinášajú radosť a nádej takmer každý deň. Je úžasné, čo sa im podarilo, verím, že na to nemali vytvorené ideálne podmienky, no zvládli to aj tak, a preto im patrí o to väčší obdiv.

Žiaľ, ani počas olympiády nie je na domácej politickej scéne pokoj. Minule som písala o tom, ako sa ministerstvo spravodlivosti vyhrážalo novinárovi Petrovi Tkačenkovi trestným oznámením za ohováranie za to, že si dovolil pochybovať o ich dobrých úmysloch pri zverejňovaní nálezu Ústavného súdu a novely novej trestnej politiky. Vyhovárali sa, že nález nemali. Prešiel týždeň, prešiel ďalší týždeň, odkedy je nález zverejnený, aj novela novej trestnej politiky je podpísaná a ani jedno z toho stále nie je zverejnené. Možno by bolo lepšie, keby sa ministerstvo spravodlivosti namiesto vyhrážania sa trestným oznámením venovalo tomu, čo má v popise svojej práce – tam patrí aj zverejňovanie predpisov a nálezov v zbierke zákonov. Nie špekulovanie o tom, kedy ich zverejniť, aby im to vyhovovalo, ale zverejňovanie. 

Keď už sme pri ministerstve spravodlivosti, minister Susko prišiel zo dňa na deň so správou, že ruší analytické centrum ministerstva. Vzniklo v roku 2016 za ministerky Žitňanskej – za vlády Roberta Fica – a pracovalo v ňom 25 analytikov. Sama som v minulosti pracovala na analytickom oddelení, konkrétne na českom Ústavnom súde. Ide o výslovne odbornú prácu. Robíte rešerše legislatívy, a to aj z rôznych štátov sveta v rôznych jazykoch, rešerše súdnych rozhodnutí, čítate odborné články, v ktorých hľadáte argumenty, komunikujete v mene inštitúcie s medzinárodnými inštitúciami a vôbec, pripravujete rôzne odborné podklady s cieľom skvalitnenia výstupov danej inštitúcie.