ako sa píše na webe Inštitútu sociálnej demokracie – vznik tohto subjektu iniciovala priamo  strana Hlas-SD. Cieľom občianskeho združenia, ktoré začalo oficiálne fungovať v apríli 2023, bolo „prinavrátiť do verejného priestoru stratenú politickú kultúru, presadzovať hodnoty sociálnej demokracie, politiku riešení namiesto politiky nenávisti a tým podporiť demokratickú tradíciu Slovenska.“ 

Vývoj však rýchlo nabral iný spád. Bývalého sociálno-demokratického politika, dlhoročného poslanca, diplomata a dnes nezávislého ľavicového intelektuála Petra Weissa - ktorý protestoval proti tomu, aby strany hlásiace sa k sociálnej demokracii vládli s nacionalistickou SNS – a ktorý z vedenia inštitútu na protest odišiel po šiestich mesiacoch, nahradili lojálnejšie kádre. 

Predsedom správnej rady je dnes bývalý poradca smeráckeho ministra financií Kamenického a bývalý generálny štátny radca MF SR, člen predsedníctva ústredia Jednoty dôchodcov Martin Halás. Prevádzkovým riaditeľom je štátny tajomník Ministerstva vnútra SR – Patrik Krauspe.  Programovým riaditeľom zas štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR – Kamil Šaško.  Oboch samozrejme do ich funkcií nominoval Hlas-SD.

V dozornej rade inštitútu, v ktorej ešte nedávno sedel aj prezident Peter Pellegrini, dnes sedí okrem ministra vnútra Šutaja Eštoka, aj istý Pavol Gregorčok. Človeka s rovnakým menom, mimochodom bývalého poslaneckého asistenta smeráka Ľubomíra Vážneho, vymenovala vo februári Vláda SR, na návrh Ministerstva hospodárstva SR (ktoré vedie dlhoročná predstaviteľka Hlasu Denisa Saková) za šéfa Úradu priemyselného vlastníctva SR. Skrátka a jasne – občianske združenie ako lusk!

Existencia think-tankov – politických a analytických inštitútov - pri politických stranách je v rozvinutých demokraciách úplne bežná a legitímna vec. To, čo je však mimoriadne neštandardné je, aby sa vo vedení štátu, politických strán a politických think-tankov figurovali v rovnakom čase tí istí ľudia.  Aby bol jeden človek - v trojjedinej funkcii.

Najlepšie sa to dá vysvetliť na príklade Matúša Šutaja Eštoka. Ten je predsedom vládnej politickej strany, zároveň ministrom vnútra (ktorý má v portfóliu mimovládky) a zároveň aj vysokým predstaviteľom politicky aktívnej mimovládnej organizácie (ktorá prichádza s návrhmi na zásadnú zmenu systému financovania mimovládnych organizácií v SR). Inými slovami mimovládka Šutaja Eštoka navrhuje zmeny, o ktorých zrejme bude Šutaj Eštok rozhodovať vo vláde, a ktoré v konečnom dôsledku budú schvaľovať aj poslanci Šutaja Eštoka v parlamente.

A aby toho nebolo málo, tak Matúš Šutaj Eštok je ešte aj predsedom poradného orgánu Vlády SR – Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Tej rady, do ktorej na návrh Splnomocnenkyne vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simony Zacharovej (mimochodom tiež nominantky Šutaja Eštoka) vymenoval za člena – čuduj sa svete - práve šéfa správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie Martina Halása. 

„Mimovládka Šutaja Eštoka navrhuje zmeny, o ktorých zrejme bude Šutaj Eštok rozhodovať vo vláde, a ktoré budú schvaľovať aj poslanci Šutaja Eštoka v parlamente.“

V krajinách s dlhšou demokratickou tradíciou, vyššou politickou kultúrou a štandardne fungujúcim systémom by sa tomu zrejme hovorilo konflikt záujmov. Ale komu by to vadilo tu, že?

Naopak. Z pohľadu vládnej koalície všetko funguje ako má. Útok voči mimovládkam už nevedú, len strany vládnej koalície a vláda samotná. „Na oko“ predsa kritika prichádza už aj z občianskeho sektora a dokonca aj od občianskeho združenia, ktorá má zastúpenie v široko rešpektovanej Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie. A že je to len za mimovládku „prezlečený“ Hlas? Nevadí! Veď koľko ľudí to bude skúmať? A ak na tieto prepojenia niekto príde – koho to bude zaujímať...

Autor bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Pracuje pre organizáciu Post Bellum a Platformu pre demokraciu.