keď vládna koalícia na prelome rokov presadzovala zmeny v trestných kódexoch argumentovala okrem iného aj tým, že musíme slovenskú legislatívu prispôsobiť európskym štandardom, nakoľko naša trestná legislatíva vraj stanovuje príliš vysoké a tvrdé – používali vtedy dokonca slovo drakonické – tresty. Mali plné reči o restoratívnej justícii, primeranosti trestnej politiky a nastolení elementárnej spravodlivosti. Aj napriek odporu demokratickej opozície, ale aj významnej časti expertov na trestné právo a rešpektovaných právnických inštitúcií, nakoniec presadili zásadné zníženie trestov, skrátili premlčacie lehoty a znížili výšku škôd.
Princíp, ktorý presadzovali pre kriminálnikov, však očividne nemá platiť pre aktívnych občanov. Vládna SNS totiž prichádza s iniciatívou, ktorá má zamedziť údajnému skrytému využívaniu mimovládnych neziskových organizácií na politickú činnosť. Za takéto aktivity strana navrhuje „najprísnejšie tresty v trestnom zákone.“
Detaily návrhu SNS dnes ešte nepoznáme, ale ak vychádzame z mediálnych vyhlásení strany, tak najprísnejšie tresty, ktoré dnes v SR možno uložiť za trestnú činnosť, sú trest doživotného väzenia, alebo 25 rokov nepodmienečne.
Nie som fanúšik občianskeho združenia Jednota dôchodcov na Slovensku, ale predstava, že za svoje predvolebné aktivity v prospech strany SMER, alebo na podporu kampane Petra Pellegriniho by boli trestne stíhaní a hrozilo im doživotie mi príde absurdná. Rovnako kriticky vnímam aktivity Inštitútu sociálnej demokracie – ktorý je v posledných týždňoch mimoriadne mediálne aktívny – pričom vo svojich výstupoch neuvádza, že vznik tohto občianskeho združenia iniciovala strana HLAS - ale keby im malo za toto „skryté využívanie na politickú činnosť“ hroziť 25 rokov „natvrdo“, isto by som proti tomu protestoval.
Podľa Ústavy SR a podľa dnes platnej legislatívy je úplne legitímne združovanie občanov v združeniach a spolkoch, ich participácia na správe vecí verejných, ich účasť na legislatívnom procese, ich sloboda prejavu, ako aj ich právo zhromažďovať sa, obracať sa na štátne orgány formou petícií a žiadostí, ako aj plne využívať slobodu prejavu. To všetko sa dá považovať za politické pôsobenie.
Ak sa združenie záhradkárov rozhodne lobovať za zmenu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín, je to politika. Ak sa ozvú organizácie pacientov a kritizujú pomery v slovenskom zdravotníctve, je to politika. Ak niekto upozorňuje na porušovanie ľudských práv, nepochybne je to politika. Je to „politické pôsobenie“ ale je to plne legálne a v každej demokratickej krajine aj plne legitímne.
„Návrhy SNS sú úplne absurdné. Najprísnejšie tresty za nestranícke občianske aktivity v politickej oblasti dávali svojim odporcom naposledy komunisti v 50-tych rokoch.“
Nebezpečenstvo návrhu SNS spočíva v tom, že v časti spoločnosti môže navodiť obavu a strach, že akékoľvek legitímne nestranícke politické pôsobenie vo verejnom priestore so sebou môže prinášať riziko trestného postihu. Veď kto a ako bude rozhodovať, ktoré vyjadrenie, ktorá petícia, či ktorý návrh na zmenu legislatívy je ešte v poriadku a ktoré je už to „skryté“ a teda trestne stíhateľné? Keď denne vidíme, ako dokáže vládna moc už teraz šikanovať a diskriminovať ľudí – občianske združenia, nadácie a dokonca už aj rodinných príslušníkov im nepohodlných osôb – je návrh nacionalistov treba brať s maximálnou vážnosťou a obozretnosťou.
Extrémisti a populisti dlhodobo hovoria, že ak chce niekto vstupovať do politiky, má si založiť politickú stranu a vstúpiť so volebnej súťaže. Je to nebezpečná skratka a zavádzanie. Stranícka politika totiž nie je všetko. V demokracii je okrem straníckej politiky prípustná (a v rozvinutých demokraciách aj žiadaná a podporovaná) čo najširšia participácia – teda spoluúčasť – ďalších nestraníckych aktérov a verejnosti na politickom živote a politických rozhodnutiach. Preto do politických konzultácií (a často aj do rozhodovania) zvyknú demokratické vlády prizývať odbory, organizácie reprezentujúce zamestnávateľov, cirkvi, akademické spolky, či organizácie občianskej spoločnosti.
Návrhy SNS sú úplne absurdné. Najprísnejšie tresty za nestranícke občianske aktivity v politickej oblasti dávali svojim odporcom naposledy komunisti v 50-tych rokoch. Bolo to tragické obdobie plné nespravodlivosti a útlaku. Neberme preto na ľahkú váhu, že dnes niekto vracia do politickej diskusie rétoriku a návrhy na zmenu trestných sadzieb, ako vystrihnuté z tých čias.
Autor bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Pracuje pre organizáciu Post Bellum a Platformu pre demokraciu.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.