ich cieľom je zabezpečiť, aby v poradných orgánoch vlády získali väčšinu predstavitelia štátu, aby vysokým štátnym úradníkom bolo umožnené obísť doteraz platné pravidlá a mohli do rôznych orgánov reprezentujúcich občiansku spoločnosť dosadiť svojich nominantov a spriaznené subjekty (často aj mimo definície organizácií občianskeho sektora) a aby sa občianskemu sektoru obmedzili procesy autonómneho a nezávislého výberu svojich reprezentantov do rôznych rád, monitorovacích výborov a pracovných skupín.
Písal sa rok 2018. Bolo len pár týždňov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Premiér Fico, politicky zahnaný do kúta vyšetrovaním korupčných káuz, medializáciou prepojení vládnych predstaviteľov na organizovaný zločin a sériou masových občianskych protestov iniciatívy Za slušné Slovensko, prišiel s tézou o komplote mimovládok a Georga Sorosa proti jeho vláde. Obvinenia boli také absurdné, že poradný orgán vlády – Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie – prijal 6-bodové uznesenie, v ktorom konšpirácie predsedu vlády jasne a rázne odmietol. Svoje stanovisko rada odkomunikovala vláde, ale aj médiám a širokej verejnosti.
Nezávislosť a vlastný názor mimovládky v poradných orgánoch vlády vyjadrili nielen za éry Roberta Fica. V lete 2021 (po nezvládnutom procese prípravy Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na r. 2021 –2030) vyslovila reprezentácia občianskeho sektora v Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie nedôveru vtedajšiemu splnomocnencovi vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Martinovi Giertlovi. Mimovládky vyzvali ministra vnútra Mikulca (OĽaNO), aby splnomocnenca odvolal.
Píše sa rok 2024. Robert Fico a jeho suita sa už nikdy nechcú dostať do situácie, aby nezávislé poradné orgány vlády ich vyjadrenia mohli verejne označiť za bludy a konšpirácie. Nechcú počuť vyjadrenie nedôvery ich vládnym splnomocnencom a ich nominantom. Nechcú „z vlastných poradných orgánov“ počuť spochybňovanie ich manipulácií proti politickej opozícii a kritickej občianskej spoločnosti.
„Inštitúcie zostanú formálne zachované, ale v tichosti už prebieha zápas o ich znefunkčnenie alebo ovládnutie.“
Po tom, čo sa v minulých rokoch udialo v Maďarsku, ale aj v Poľsku a Gruzínsku však vládna moc chápe, že zrušiť niektoré inštitúcie, slúžiace ako „výkladná skriňa“ občianskej participácie, nezávislej kontroly fondov a v demokratických krajinách bežnej a žiadanej kritickej spätnej väzby by bolo v očiach Európskej komisie, ale aj našich partnerov z EÚ a NATO vnímané mimoriadne negatívne. Preto prichádza k zmene stratégie. Inštitúcie zostanú formálne zachované, ale v tichosti už prebieha zápas o ich znefunkčnenie alebo ovládnutie. Tri príklady, čo sa aktuálne deje:
1) Splnomocnekyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová odvolala z Platformy na ochranu slobody tlače bývalú novinárku a dnes riaditeľku Nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú. Bez konzultácie s občianskym sektorom do platformy dosadila – ako reprezentanta občianskeho sektora (!) – kontroverzného novinára z provládneho eReportu a Rádia Frontinus, človeka bez akejkoľvek dohľadateľnej skúsenosti z občianskeho sektora, Dominika Papalu. Presne podľa hesla – keď sa platforma nedá zrušiť, treba aspoň jej činnosť aspoň čo najviac sabotovať.
2) Systém prípravy eurofondov, ktorý sa doteraz riadil princípom „zdola nahor“ a princípom „partnerstva“, v rámci ktorého sa Slovensko zaviazalo, že mimovládky (podobne ako napríklad samospráva) budú mať možnosť autonómne rozhodovať o svojich zástupcoch v prípravných a monitorovacích výboroch eurofondov, sa má meniť. Aktuálne – veľmi zjednodušene – je na stole návrh, aby po novom už v procese výberu zástupov nefiguroval reprezentatívny orgán mimovládok Komora mimovládnych neziskových organizácií. Zástupcov občianskeho sektora by tak mohla menovať a odvolať len a len vysoká štátna úradníčka – splnomocnenkyňa vlády Simona Zacharová.
3) No a do tretice – personálne čistky, keď začiatkom roku splnomocnenkyňa vlády Zacharová vyhodila z rady päť nestraníckych osobností sektora a nahradila ich ľuďmi blízkymi vládnej koalícii (Inštitút sociálnej demokracie, Jednota dôchodcov, ale aj bývalým splnomocnencom Giertlom, ktorému mimovládky vyjadrili v roku 2021 nedôveru), nestačili. Rada vlády ukázala, že aj napriek prvotným personálnym zmenám je schopná prijať uznesenia kritické k neodôvodnenému vládnemu ťaženiu proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Preto sa aktuálne rozbieha proces zmeny štatútu Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Cieľom je zmeniť pomery v rade tak, aby ani v tomto jedinom poradnom orgáne vlády pre občiansku spoločnosť nemali organizácie občianskej spoločnosti väčšinu.
Najbližšie týždne ukážu, či sa občianskemu sektoru podarí udržať si svoje autonómne a od štátu nezávislé postavenie, alebo sa rôzne rady, výbory a platformy stanú v lepšom prípade nefunkčnými alebo v horšom prípade servilnými slúžkami vládnej moci.
autor pracuje pre organizácie Post Bellum a Platforma pre demokraciu
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.