ako upozornila Slovenská katolícka charita, jedna z najväčších charitatívnych organizácií v SR, daň z finančných transakcií sa nebude vzťahovať iba na firmy a podnikateľské subjekty, ale aj na mimovládne neziskové organizácie. Charita uvádza, že podľa navrhnutých pravidiel bude musieť na transakčnej dani zaplatiť 135-tisíc eur ročne. „Tieto peniaze budú chýbať v centrách pre deti a rodinu, v zariadeniach pre seniorov, hospicoch či v zariadeniach podporného bývania,“ píše sa v liste, ktorý vedenie charity zaslalo poslancom parlamentu.

Sieť SKCH prevádzkuje viac ako 300 zariadení, kde poskytuje ročne starostlivosť 24 000 klientom v sociálnych službách prostredníctvom 1458 zamestnancov pôsobiacich na Slovensku vrátane vidieckych a menej dostupných regiónov. Charita deklaruje, že spolu s humanitárnou, materiálnou a potravinovou pomocou ročne pomáha viac ako 69 000 ľuďom v núdzi. Apeluje preto na poslancov, aby prehodnotili návrh zákona a neohrozovali pomoc, ktorú denne doručujú neziskové organizácie.

Zavedenie novej dane pre organizácie, ktoré často suplujú povinnosti štátu, považuje SKCH nielen za nespravodlivé, ale predovšetkým za antisociálne. Za 135 000 eur vie charita podľa generálneho sekretára Slovenskej katolíckej charity Miroslava Dzurecha poskytnúť potravinové balíčky pre 9000 ľudí.

V tomto prípade však ani zďaleka nejde „len“ o Slovenskú katolícku charitu a iné cirkevné a civilné charitatívne organizácie. Zavedenie dane z finančných transakcií by sa vážne dotklo aj veľkých darovacích portálov, cez ktoré získavajú financie mnohé neziskovky, ale aj samosprávy, či rodiny i jednotlivci postihnutí ťažkou zdravotnou, či sociálnou situáciu.  

Zo sumy, ktorú ľudia pošlú na konkrétnu výzvu – na konkrétny verejnoprospešný účel - by sa síce priamo daň neplatila, ale v následnom kroku, teda keď darcovský portál posiela peniaze klientom už áno. Napríklad portál Donio vyčíslil, že občanmi vyzbieranú sumu na verejnoprospešné ciele – len cez ich portál – by daň z finančných transakcií znížila ročne o cca 35 000 eur. Nepriamo by sa tak vlastne vrátila späť daň z darovania, ktorú poslanci pôvodne zrušili v roku 2004.  

Vládna koalícia sa rozhodla viesť boj proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Tým, ktorí by sa teraz chceli tešiť, ako SMER, HLAS a SNS zatočili s tými „fuj, fuj, zlými mimovládkami“ však treba pripomenúť, že väčšina subjektov, ktoré dnes na Slovensku pôsobia a využívajú pri tom niektorú z právnych foriem občianskych organizácií sú subjekty, ktoré suplujú štát tam, kde sám nie je schopný občanom adekvátne zabezpečiť pomoc a podporu. 

Väčšina financií ktorá ide od občanov, veľkých filantropov, ale aj firiem totiž v SR smeruje do oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb a vzdelávania. Takže akýkoľvek zásah, ktorý negatívne postihne občianske organizácie budú primárne cítiť naši chorí, naši sociálne odkázaní, naše deti a ich rodiny. Skrátka a jasne, čím viac financií zhltne štát – tým menej pomoci im charity, sociálne a zdravotnícke organizácie budú môcť doručiť vo forme služieb, alebo priamej finančnej podpory.  

Uvedomila si to zrejme aj Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová, ktorá – pomerne netradične – členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie oznámila, že sa „rozhodla iniciovať zmeny v návrhu predmetného zákona tak, aby mimovládne neziskové organizácie neboli diskriminované a súčasne v nerovnomernom postavení oproti iným právnickým osobám.“

O zavedení novej dane z finančných transakcií rokuje aktuálne parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Poslankyne a poslanci KDH, PS, SAS a hnutia Slovensko už v NR SR predstavili spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý by všetky verejnoprospešné organizácie vyňal z povinnosti platiť daň z fiannčných transakcií. V najbližších dňoch teda uvidíme, či vládna koalícia vypočuje argumenty verejnoprospešných organizácií, svojej splnomocnenkyne ale aj celej opozície, alebo zasadí ďalšiu ranu – nie občianskemu sektoru – ale predovšetkým deťom, chudobným a chorým. 

Autor bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Pracuje pre organizácie Post Bellum a Platforma pre demokraciu