Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ján Štrasser: Šesťdesiat rokov s Martinom

.ján Štrasser .komentáre .téma

Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

pred šesťdesiatimi rokmi sme tu mali šesťdesiate roky (minulého storočia) a ich druhá polovica bola poznačená istým rozvoľňovaním komunistického totalitného režimu. Významnú rolu (rád použijem to slovo, ktoré dnes tak dráždi našich ľavicových i pravicových extrémistov) v liberalizácii politických a spoločenských pomerov zohrávali práve študenti humanitných smerov. Martin Bútora bol ich výrazným predstaviteľom – písal publicistiku, spoluredigoval (opäť rád použijem to slovo) progresívne časopisy Kultúrny život, Reflex a Echo, organizoval rôzne stretnutia s osobnosťami kultúrneho a spoločenského života, vytváral to, čomu sa o ďalších dvadsať rokov začalo hovoriť „ostrovy pozitívnej deviácie“.

Raz medzi nás študentov pozval vysokého komunistického funkcionára Gejzu Šlapku. V našej knihe Martin Bútora – Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme, ktorú sme tvorili v rokoch 2020 – 2021, Martin spomína: 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite