Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Martin M. Šimečka: U Martina na chalupe

.martin M. Šimečka .komentáre .téma

Bolo to v lete začiatkom 80. rokov, túlali sme sa s mojou budúcou ženou Martou po slovenských horách s jedným cieľom – po ceste domov sa zastaviť u Bútorovcov na chalupe v Hodruši Hámroch. Už sme sa s Martinom a Zorkou poznali, ale Martin je odo mňa ešte stále o 13 rokov starší a mal som vtedy trochu ostych pred ľuďmi, ktorí už toho zažili oveľa viac ako ja.

tí, ktorí Martina a Zorku poznajú, si iste vedia predstaviť tú srdečnosť, s akou nás na chalupe privítali. Oni ju rozdávajú asi každému, ale ja som sa vtedy cítil výnimočne.

Nastal ten pohyblivý sviatok (Hemingway), keď sme sa do noci rozprávali pri ohni a ráno Martin pobehoval medzi chalupou a stolom na priedomí, znášajúc naň hostinu, ktorú nazýval raňajkami.

Takýchto pohyblivých sviatkov sme zažili odvtedy nespočet, a keď sa s Bútorovcami priatelíte 45 rokov, spomienky sa zlievajú do jedného obrazu nekončiacich rozhovorov. Sú síce oddelené prestávkami, ale v princípe ide o jeden rozhovor na rôznych miestach a v rôznych zostavách priateľov. Jeden veľký celoživotný pohyblivý sviatok.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite