stretávali sme sa akoby riadením osudu aj v revolučných novembrových dňoch. Povestný nezmar Martin pribiehal medzi nepretržitými ťažkými rokovaniami výborov VPN. Z bezprostrednosťou jemu vlastnou sa u mňa doma sám ponúkol z chladničky alebo sa na manželkine prekvapenie bez rozpakov trebárs aj osprchoval. Prebdené noci dospával cez deň v mojej pracovni, len tak na koberci. 

V spánku sa nedal rušiť našimi vzrušenými spormi, ale mozog mu pracoval nepretržite. Paradoxne sa v správny okamih vždy nečakane a trefne ozval. Boli sme neohrozene zásadoví a mladí. Vďaka úctyhodným šedinám Martinova principiálna zásadovosť a rozhľad obdivuhodne dozreli a pre dnešné Slovensko je prospešný o to viac.