drahí priatelia,

to, že sme sa tu dnes takto zišli, je naplnením túžby, na ktorú sme čakali dvadsať rokov. Démon strachu je zahnaný. Sme odkliati! Z pazúrov bezmocnosti a skepsy sa znovu dvíha národ. Nie vždy a nie všade sa to tak darí. V slovenských mestách a na vidieku je ešte vždy veľa obáv, veľa neistoty. Pomáhajme si navzájom prekonávať tieto pocity. My, to jest verejnosť, už nesmieme prehrať. Šírme všade nový pocit víťazstva – v ovzduší tolerancie a dialógu. Každý musí dostať šancu. Nemáme sa čoho báť!

Bolo to kľúčové vystúpenie. Udeľovalo tomu, čo sa odohrávalo na Slovensku a v Československu v novembri 1989, rád. Zbavovalo strachu. Pomáhalo dvíhať národ. A nečakali sme dvadsať rokov, ale od roku 1939. Martin použil slovo verejnosť, ktoré sa stalo šiboletom, poznávacím znakom novembrovej zmeny. Hovoril o pocite víťazstva v ovzduší tolerancie a dialógu a o šanci, ktorá sa v júni 1990 zmenila na víťazstvo v prvých slobodných voľbách.