Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Inge Vagačová: Videli sme holokaust

.inge Vagačová .komentáre .téma

Rozmýšľam, snažím sa pospomínať si, preciťovať, čo všetko som mala možnosť zažiť v Martinovej blízkosti. Veľmi intenzívne sme sa stretávali a spolupracovali najmä v období, keď bola mojím prvým naozajstným, v podstate aj jediným pracoviskom a zároveň druhým domovom Nadácia Milana Šimečku.

som hrdá na to, že som tam mohla stráviť naplno veľa rokov, kým som sa začala starať o deti. Som hrdá na to, že som stále aj s Martinom členkou jej správnej rady. A kam mi pamäť siaha, bol to práve Martin, ktorý prišiel s nápadom nadáciu založiť, a stal sa jej, ako v nejakom texte napísal prvý predseda správnej rady nadácie Miroslav Kusý, „spiritus agens“.

Myslím si, že som v živote mala a mám šťastie na ľudí. Na ľudí, ktorí sú citliví voči ostatným, ľudí, ktorí si robia dobre svoju robotu, ľudí, ktorí mi otvoria oči, keď to práve potrebujem, ľudí, ktorí sú ku mne láskaví. Kedysi to boli ľudia Novembra, neskôr vlastne tí istí okolo Nadácie Milana Šimečku. Martin patrí medzi nich. Priateľstvo s ním a ostatnými mi aj dnes pomáha spolužiť s tým nie celkom láskavým a citlivým zvyškom sveta.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite