toto je aj  môj prípad vo vzťahu k drahému kolegovi a priateľovi Martinovi Bútorovi, ktorý sa v týchto dňoch dožíva svojho životného jubilea. Osud spôsobil, že môj život sa prekrížil s jeho životom v roku 1994, pričom od roku 1997 sa ocitol takto prekrížený takpovediac pod jednou spoločnou strechou – v Inštitúte pre verejné otázky (IVO). 

IVO je Martinovým dieťaťom od samého začiatku. Po prvom vydaní analytickej ročenky pod názvom Slovensko – súhrnná správa o stave spoločnosti (názov publikácie bol dielom Martina Bútoru a Pétera Hunčíka, ktorý stál na čele Nadácie Sándora Máraia, práve tá vydala prvý ročník Súhrnnej správy v roku 1995) prišiel Martin s myšlienkou vytvoriť nezávislé analytické pracovisko, ktoré by prevzalo rolu trvalého vydavateľa tohto pozoruhodného diela a zároveň by sa stalo platformou pre realizáciu ďalších výskumných, publikačných, konferenčných, vzdelávacích  a osvetových projektov.