pri Martinovi sa nedá vybrať len jedna profesijná rola, pretože pre neho je príznačná mnohodimenzionálnosť rolí a schopnosť vzájomne ich prepájať. Je človekom s hlbokou spoločenskovednou erudíciou – autorom sociologických monografií (o alkoholizme a svojpomoci) a početných štúdií na tému občianskej spoločnosti, ale nie je len čistý akademik. Je stelesnením verejného intelektuála v najlepšom slova zmysle.

Skúsenosti z praxe terapeuta alkoholikov, ku ktorej sa dostal po nepodpísaní „anti-Charty 77“ a následnom vyhodení z výskumného ústavu, uplatnil v prelomových dňoch novembra 1989 pri kolektívnej terapii svojho druhu – pri prebúdzaní občianskej spoločnosti. Pravidelne, keď sa začína šíriť nálada bezmocnosti a nehybnosti, zaznieva v jeho vystúpeniach pozitívny étos s výzvou k občianskej aktivite.