pokiaľ by sa malo porovnať to, čo sa deje v oblasti kultúry dnes a čo sa dialo v 90. rokoch za obdobia Mečiara, tak sú tam isté paralely, ale aj isté rozdiely.

Paralelami je, že tak ako Mečiar, tak aj Fico sú nesmierne talentovaní politici, ktorí skvele využívajú vo svoj prospech ťarbavosť slovenskej politickej scény a jej absurdity. A ako ich to posúva k mocenským úspechom, tak z nich vylieza ten džin z fľaše – totalitný vnútorný svet. Obe strany (HZDS, SMER) spája úsilie o inštaláciu absolútnej moci. Obaja nastupovali impozantne a celkom sympaticky, zo začiatku do nich mnohí vkladali veľké nádeje, že sú to dynamickí ľudia, ktorí vedia posunúť vývoj...

mečiar aspoň vedel, čo je odbornosť 

Teraz by som možno išiel trošku k tým rozdielom. Udial sa Mečiar 1 a Mečiar 2, ale neudial sa Mečiar 3 a Mečiar 4. A tam pri tej 3 a 4 nastáva absolútny rozdiel. Mečiar chcel byť predovšetkým milovaným vodcom národa a otcom vlasti. Samozrejme, vytváral si okolo seba soldatesku nohsledov, ktorých odmeňoval funkciami, v privatizácii a podobne.