daniela Hodrová sa mi vyjavila, keď v septembri tohto roku v nemocnici na pražskom Čarovnom vrchu zomrela. Vladimír Macura sa mi vyjavil v tom istom čase, lebo v septembri 2024 vyšla jeho kniha s rozstrapkanými okrajmi Dopijem a pudem ako siedmy zväzok jeho vybraných spisov. 

Vladimír Macura bol náš starý kamarát. Jeho monografia o českom a do istej miery aj slovenskom národnom obrodení Znamení zrodu z roku 1983 nás očarovala, hojne sme o nej diskutovali. Bol skvelý kultúrny historik, semiotik lotmanovského typu a vo fejtónoch v knihách Masarykovy boty a Šťastný věk kultúrny semiotik Novembra 1989. Zomrel v roku 1999 a keď ho pochovávali, práve som prelietal lietadlom nad Prahou na trase Berlín – Tegel – Viedeň – Schwechat a vzdal som mu tichý hold.