Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ivan Mikloš: Kto na koho doplácal?

.ivan Mikloš .komentáre .téma

Po páde komunistického režimu v novembri 1989 narastalo v česko-slovenskej federácii napätie medzi jej českou a slovenskou časťou, ktoré po voľbách v júni 1992 viedlo k rokovaniam o rozdelení federácie a napokon k jej rozdeleniu o pol roka neskôr.

evergreenom posledných troch rokov federácie boli dohadovania a polemiky o tom, kto na koho dopláca. Vyčísliť to vtedy nebolo jednoduché, aj keď pravdepodobnejší a logickejší bol záver, že prerozdeľovanie sa uskutočňuje v prospech menšej a ekonomicky menej vyspelej časti federácie, teda v prospech Slovenska. 

Počas federácie fungovali tri rozpočty – federálny, český a slovenský. Medzi rokmi 1990 a 1992 stúpol podiel federálneho rozpočtu na celkových verejných rozpočtoch (z 19,9 % na 35 %) a klesol podiel národných rozpočtov (českého z 52,1 % na 41,5 % a slovenského z 28 % na 23,5 %). Takže dynamika poklesu podielu českého rozpočtu na celkových verejných rozpočtoch bola vyššia ako dynamika poklesu podielu slovenského rozpočtu (10,6 percentuálneho bodu, resp. 4,5 p. b.). Inak povedané, nárast prerozdeľovania v prospech federálneho rozpočtu sa uskutočňoval v omnoho väčšej miere na úkor českého ako na úkor slovenského rozpočtu, takže relatívna miera prerozdeľovania v prospech slovenskej časti federácie sa zvyšovala.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite