v úvode som nadviazala na svoj komentár z minulého týždňa o tom, ako mám občas pocit, že slovenská spoločnosť hromadne trpí poruchami pozornosti. Nebudem sa opakovať, ale tento týždeň mi ukázal, že je to ako hrach na stenu hádzať. Prečo? Pretože sa ma aj tak tento týždeň pýtali na hymnu, na to, či sa nechcem vyjadriť verejne k extrémistovi, antisemitovi a rasistovi a už som len čakala, kedy sa mi niekto ozve, aby som nadviazala spoluprácu s OĽaNO. Nuž, porucha pozornosti nie je niečo, čo odstránite zo dňa na deň – ani u jednotlivca, tobôž nie v spoločnosti. Nevadí, poďme ďalej, aby som sa do toho viac nezamotávala ešte aj ja sama. Poďme na to dôležité.

Prvá vec je, že parlament prelomil veto prezidenta, ktoré sa týkalo novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Bude to znamenať v skratke to, že ak si požiadate o sprístupnenie informácie na základe infožiadosti, bude sa môcť napríklad ministerstvo kultúry (výber povinnej osoby je čisto náhodný) vyhovárať, že je to „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ a že vám to síce možno aj sprístupní (čo v súčasnosti tiež nie je úplne pravidlom, napríklad pri takom ministerstve kultúry, ktoré ako príklad vyberám úplne náhodou), ale za úhradu.