pred rokom 1998 sme mali v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK) pracovné skupiny zložené zo zástupcov všetkých pôvodných strán (KDH – DÚ – DS – SZ – SDSS). Boli medzi nimi aj dve skupiny, na ktorých práci som sa zúčastňoval – politická a programová. Nepíšem to preto, že by som chcel nostalgicky spomínať, ale bolo to rozumné a napriek mnohým zádrhom to prispelo k tomu, že Slovenská demokratická koalícia bola lepšie pripravená prevziať v roku 1998 moc a stanoviť si programové priority. 

Pomohlo to predchádzať predvolebným sporom a úskaliam koaličného vládnutia až dovtedy, kým Mikuláš Dzurinda s Ivanom Šimkom nevysali a nevytunelovali z SDK všetko, čo sa dalo, aby založili Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ), ministerskú, čisto mocenskú stranu, a tak sa to aj skončilo – krachom. Hovorí sa, že opakovanie je matkou múdrosti, ale v tomto prípade bolo nevlastnou matkou neúspechu.