k návrhu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti poslala Generálna prokuratúra 7.2.2025 pripomienku, ktorá je nad rámec diskutovanej právnej úpravy, čo aj sama priznáva. Týka sa nedávneho Otvoreného listu psychiatrov a psychológov premiérovi Ficovi, voči ktorého autorom generálna prokuratúra pristupuje veľmi kriticky a jednostranne ako k osobám, ktoré boli k napísaniu listu „politicky motivovaní“ a ktorí tak „vážne zneužili svoje profesionálne postavenie“. K jednostrannosti svojho stanoviska v zložitej etickej otázke, o ktorej je určite potrebné diskutovať a ktorej zhodnotenie sa nedá len jednoducho jasne konštatovať, ako to na tomto mieste generálna prokuratúra evidentne robí, napokon ešte pripája obavu tlačenú do extrému: „či diagnózy svojich potencionálnych klientov budú určovať podľa ich politického názoru/presvedčenia“. Podľa pripomienkujúcej inštitúcie si povinnosti psychológov, psychoterapeutov a psychiatrov vyžadujú „absolútnu nezávislosť od iných vplyvov“, pričom „nezávislosť by mala byť politická, ekonomická a v neposlednom rade aj intelektová“.
Určovanie diagnóz podľa politického presvedčenia pacientov je, paradoxne, argument skôr v prospech autorov otvoreného listu. Diagnózy sa určujú podľa platných diagnostických kritérií, nie politickej príslušnosti pacienta. Príklady z krajín s totalitným politickým systémom alebo z nedávnej minulosti socialistických a fašistických štátov však jasne ukazujú, že psychiatria je náchylná na politické zneužitie. „Diagnózy“ mnohých „pacientov“ sa v nich určovali a stále určujú podľa ich politického názoru, na nátlak politickej moci. Spôsobom, ako sa proti takémuto zneužitiu brániť, je poukazovať na jeho nebezpečenstvo i v potenciálnom stave, inými slovami, byť aktívny aj inak ako absolútne apolitický odborník. V prípade mĺkvej kvázi neutrality by sme totiž rezignovali na ochranu verejného záujmu pred politickým zneužitím nášho odboru.
Absolútna nezávislosť človeka v akejkoľvek oblasti nie je možná. Je to idealistický a v praxi nenaplniteľný koncept. Ak sa od odborníka v určitej oblasti žiada politická nezávislosť, neznamená to, že nemá mať žiadny politický názor, ale to, aby jeho politický postoj neskresľoval jeho odborný pohľad. To, že odborník svoj postoj prejaví verejne, napríklad aj napísaním otvoreného listu, ešte neznamená, že „zneužil svoje profesionálne postavenie“. Nemusel sa tým vôbec previniť voči politickej nezávislosti pri poskytovaní diagnostiky a liečby. V opačnom prípade by nemohol byť odborník v žiadnej oblasti občiansky aktívny. A to už je nebezpečný a totalizujúci predpoklad. Okrem toho, existuje množstvo situácií, keď by sa psychiater verejne vyjadriť vyslovene mal – napríklad pri obhajobe práv pacientov, neporozumení verejnosti voči psychiatricky relevantným témam, pri nedostatočnom financovaní psychiatrickej starostlivosti alebo vo veci destigmatizácie.
Absolútne ani nijako striktne politickú nezávislosť psychiatra a psychológa nemožno chápať ani kvôli tomu, že mnohí z nich, našťastie, spolupracujú s ministerstvom zdravotníctva na tvorbe politiky v oblasti psychického zdravia, psychiatrickej a psychologickej starostlivosti. Akonáhle som pripomienkoval čo i len jediný návrh zákona, moja absolútna politická nezávislosť, ktorú požaduje generálna prokuratúra, skončila.
Pripomienka však ide ďalej a okrem politickej žiada aj ekonomickú a intelektovú nezávislosť. Politická nezávislosť je vlastne nezmyslom, keďže každý psychiater a psychológ predsa pracuje v určitom systéme, ktorý je nastavený a regulovaný politicky. Politický kontext má na jeho prax zásadný vplyv a nemožno si ho odmyslieť. Nemožnosť kritizovať jeho chyby alebo ho meniť by znamenala pád do totality. Čo znamená ekonomická nezávislosť? Že odborníci nemajú prijímať platby od poisťovní alebo pacientov? A napokon, intelektovú nezávislosť si nie je možné ani len predstaviť. Každý odborník má svoje profesionálne základy položené na istom pracovisku, istými konceptami a ľuďmi, ktorí ho učili alebo na neho mali vplyv, a filozoficko-odborným pozadím diagnostických a terapeutických metód, ktoré používa. Čo znamená intelektová nezávislosť v prípade psychodynamického, kognitívne-behaviorálneho alebo katatýmne-imaginatívneho psychoterapeuta v praxi? Ja na to odpovedať neviem.
Požiadavka absolútnej nezávislosti nie je idealistická, ale vyslovene nežiaduca, pretože má potenciálne charakter zalepenia úst a umlčania odborných hlasov, ktoré sú zásadné nielen pre fungovanie psychiatrie a psychológie, ale aj spoločnosti ako takej.
Zdroj: https://dennikn.sk/blog/4457272/absolutna-nezavislost-psychiatra-je-neziaduca/
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.