aj dnešný komentár začnem pozitívnou správou. Tou boli opäť protesty. Znovu som sa ich zúčastnila v Bratislave. Keď som nastupovala do autobusu, bola som skeptická. Na rozdiel od predminulého týždňa bola tá istá linka v ten istý čas poloprázdna. Zápchy neboli ani na cestách. Na miesto protestu sme preto prišli skôr než pred dvoma týždňami. Bolo 10 minút pred piatou. Ľudia mali medzi sebou pomerne veľké odstupy a rozhodne ich tam nebolo toľko, ako keď sme na miesto došli pred dvoma týždňami. Chvíľu som aj rozmýšľala prečo. Bolo trochu horšie počasie, ale nebola to katastrofa. Zároveň bolo dlhšie vidno. Tým to asi nebude. Špekulovala som, či predsa len niekoho neodradili reči premiéra a spol. o tom, že toto je organizovaný puč. 

To by ma fakt naštvalo a zároveň mrzelo, ak by tomu niekto z protestujúcich podľahol. Kládla som si otázky, prečo nerobíme nejaký sociologický výskum v teréne, napríklad, že by ľudia, ktorí sa zúčastnia protestov, potom dobrovoľne vyplnili nejaký dotazník, možno by ho vyplnili aspoň stovky, ak nie tisíce ľudí a dalo by sa s tým do budúcna pracovať (skúsim to ešte niekomu navrhnúť). Začala hrať Marta Kubišová a ja som svoje otázky nechala na čas vyšumieť z hlavy.