Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slavomíra Henčeková: Dnes mám veľa ústavných otázok, žiaľ, stále málo odpovedí

.slavomíra Henčeková .komentáre .názor

Aktuálne politickou scénou hýbe okrem tradičných zvád a koalično-opozičných bojov medzinárodná politika. Tú však prenechám na komentovanie iným a sústredím sa na niečo, čo mi už dlho vadí a s čím sa neviem zmieriť. Môže parlament, v ktorom má koalícia väčšinu, naozaj robiť, čo sa mu zachce, bez akýchkoľvek právnych následkov?

„so zákonmi je to podobné ako s párkami. Je lepšie, keď nevidíme, ako sa robia.“ Otto von Bismarck 

Pekný bonmot, ale nezdá sa mi múdre sa ho držať. Nevedieť, čo robí akákoľvek zložka moci, je cesta do pekla. Je to priamy návod k tomu, aby si mohla robiť, čo sa jej zachce, bez akejkoľvek verejnej kontroly. Ľudia sú až príliš náchylní k zneužitiu moci a osvietených vladárov je nieže u nás, ale v dejinách ľudstva ako šafranu. Viete si predstaviť, že by parlament zasadal tajne? Že by neexistovalo nič ako medzirezortné pripomienkové konanie? 

Že by sa vláda nikoho nepýtala, žiadnych odborníkov, verejnosti, už vôbec nie opozície, čo si myslí o navrhovaných zákonoch, a schvaľovala by si, čo len ona uzná za vhodné? Že by o ničom nevedeli ani médiá? Takto to rozhodne nepôjde, aj keby sa to našej vláde páčilo. Ostatne tá opakovane skracuje medzirezortné pripomienkové konania bez legitímneho dôvodu, využíva často poslanecké návrhy, pri ktorých nie je MPK povinné, prípadne mení podstatu navrhnutých zákonov pozmeňujúcimi návrhmi, ideálne na poslednú chvíľu, nech sa s nimi nemá šancu nikto poriadne oboznámiť. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite