ale doba pokročila a tak tu namiesto Kukučína máme storky z Dalmácie od Matoviča: je to v zásade seriál, na Facebooku, ako inak, ale je tam tiež všetko: je tam hlavne On – a potom ešte On a nejaký chorvátsky houmlesák.
Tiež sa spoznajú, ako Niko a Katica, vznikne vzťah, prehĺbi sa, takmer do zbitia nášho hrdinu, ale našťastie príde vytriezvenie (na rozdiel od polície, ktorá je volaná, ale neprichádza). Nenastane teda roztržka, ale dočkáme sa zmierenia: bezdomovec sa prihovorí Slovákom do Igorovej kamery a po úvodných pi*kách materiných a fakofoch im lámanou angličtinou popraje pekný deň a tuším aj povie sorry.
Toľko k povrchnosti – a aby som si získal vašu pozornosť ako slovenský bulvár.
V skutočnosti je ďalší Matovičov mediálny počin o niečom inom. Áno, je ako vždy o ňom samom. Ale kulisy sú fenomenálne iné. Nie je to odťažitá zlatá vaňa v nepredstaviteľnom Vietname, ani vilka na Azúrovom pobreží, kde priemerný Slováčik nemá ani na hambáč v Meku. Nie: kulisou je dosiahnuteľné, predstaviteľné, často navštevované, vysnívané – a hlavne veľmi závidené Chorvátsko.
Predstavte si to: ak sa máte na slovenské pomery dobre – môžete si tam s deckami dopriať týždeň, v nejakom bed and breakfast... Možno si našetríte za rok aj na to, aby deti mali na predraženú zmrzlinu – a možno vyjde aj na jednu večeru v reštike. A zrazu vám tu Matovič objaví mestečko Zlodejovo, plné víl Slovákov, čo si tam z nakradnutého postavili svoje megavily s vlastnou plážou.
A ako to už Igor vie – každý diel jeho facebookovej ságy o „Dom v stráni Gate“ prinesie ešte väčšiu vilu, ešte známejšie meno – aby to napokon korunoval... Ale to vám neprezradím, pozrite si to sami. Ale nie o tom som chcel – toto je skrátka Matovič, jeho superschopnosť, to všetci vieme. Áno, prešustruje ústavnú väčšinu, nezvládol by riadiť ani ministerstvo športu a jeho interpersonálne schopnosti sú level Dr. Monk.
Ale toto vie. A ak neveríte, pozrite sa na čísla tejto jeho dalmátskej ságy na Facebooku. Na tie zdieľania. Lajky. Komentáre. Tupo závidím.
Ale chcel som o inom: čo mi hlava neberie je, že namiesto toho, aby sa teda tém, ktoré Igor Matovič otvoril, svojou síce idiosynkratickou, ale predsa len investigatívou (pýtali sa ma, čo také objavil – tak napríklad tú utajenú vilu Kaliňákovej manželky), chytili naše mienkotvorné médiá, ba priam vlajkové lode slovenskej žurnalistiky, ktoré nám vraj prinášajú prémiový obsah.
Namiesto toho mu nakladajú, že čo si to dovolil, že proste zase chce na seba strhnúť pozornosť, ba dokonca mu to vynesie voličov... A že teda by mal robiť niečo iné.
Celá tá absurdita ide tak ďaleko, že šéfredaktorka SME, namiesto toho, aby tam poslala v parlamentne sa potulujúcich redaktorov, aby teda niečo vyinvestigovali sami a priniesli ten povestný prémiový obsah, tak ona sa nám zamýšľa nad tým Matovičom, a teda aké dobrá či zlá by to prinieslo, ak by sme sa povenovali tým jeho odhaleniam a povedzme ich aj uverejnili.
Svet sa hore hlavou obracia a somáre budú zajtra lietať. Milá pani Beata et tutti quanti: je to naozaj jednoduché. Ak nechcete písať o kauzách, čo vykopal Matovič, skúste ich vykopať sami. Chorvátsko nie je na Marse, ich kataster je dokonca na internete prístupný a ich jazyk sa snáď ani učiť netreba. Inak ste tak na smiech, až je to do plaču.
Autor je člen redakcie podcastu Silný výber a tvorca relácie Slovo do Bitky LP na YouTube.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.