napriek tomu, že je za nami marec, ktorý sa tradične točí okolo podávania daňových priznaní a stíhania zákonnej lehoty, pre mnohých slovenských (a v niektorých prípadoch aj zahraničných) podnikateľov je aktuálne pálčivejšou témou nová daň z finančných transakcií, ktorá bude platiť od apríla 2025. Daň z finančných transakcií sa prezentuje ako nástroj na konsolidáciu verejných financií, získanie dodatočných zdrojov do štátneho rozpočtu a podporu elektronických platieb, čo by malo viesť k efektívnejšiemu boju proti daňovým únikom. Avšak, ako ukazuje história, nie všetky dane so zdanlivým dobrým úmyslom prinášajú očakávané výsledky.
Jedným z najznámejších prípadov takýchto nápadov je daň z okien, ktorú zaviedli niektoré európske krajiny v 17. a 18. storočí. Cieľom bolo získať financie od bohatších vrstiev obyvateľstva bez potreby priameho zisťovania ich príjmov či majetku. Predpoklad bol jednoduchý: viac okien = väčší dom = väčší majetok, podliehajúci zdaneniu. Výsledok? Mnoho majiteľov domov začalo zamurovávať okná, aby sa vyhli plateniu, čo viedlo k zhoršeniu kvality bývania a verejného zdravia. Tento historický príklad dnes pripomína súčasnú situáciu s daňou z finančných transakcií. Podnikatelia a investori opäť hľadajú spôsoby, ako ju minimalizovať alebo úplne obísť.
Podobné „optimalizačné“ stratégie môžeme vidieť v Maďarsku, kde bola daň z finančných transakcií zavedená už v roku 2013. Už pri jej zavedení priniesla do rozpočtu menej ako polovicu predpokladanej sumy. Firmy našli rôzne spôsoby, ako sa vyhnúť tejto daňovej povinnosti – a rovnako ako pri dani z okien, aj dnes podnikatelia hľadajú svoje „okenné alternatívy“. Platby kartou, presun podnikania do zahraničia, či hromadné úhrady viacerých faktúr sú len niektoré z možností, ktoré im umožňujú znížiť výšku dane. Aj keď názory na súlad týchto postupov s daňovými predpismi sa líšia, je veľmi pravdepodobné, že podnikatelia vyhľadajú každú legálnu možnosť, ako znížiť svoje náklady. Cieľom každého podnikateľa je predsa dosahovať zisk, a preto iný postup by bol nelogický.
Navyše, nejasné podmienky a potenciálna administratívna náročnosť môžu ešte viac oslabiť efektivitu tohto opatrenia.
Tak ako daň z okien v minulosti viedla k zhoršeniu kvality bývania a verejného zdravia, tak daň z finančných transakcií môže v konečnom dôsledku viesť k odlevu kapitálu a zhoršeniu podnikateľského prostredia v SR. Investori môžu jednoducho presunúť svoje podniky tam, kde ich „okná“ zostanú otvorené a nezdanené.
Autorka je Senior Tax Manager.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.