pred rokmi som si myslel, že je to tým komunizmom. Vtedy napríklad nemocnica nebola nemocnica, ale „ústav národného zdravia“ a hasiči neboli hasiči, ale „požiarnici“. Rozum by dal, že v prvom prípade ide o nejaký výber tých najzdravších a v druhom prípade o pyromanov. Komunizmus sa zatiaľ na čas pominul, ale akoby nám stále „vajká nedosadli do mieška“. Svojrázni sme aj po nadobudnutí svojstojnosti. Aj toť posledné oslavy 80. výročia oslobodenia Bratislavy doslova vyrážajú poistky. Bratské cucfleky si na Slavíne robili fašisti s komunistami a kolorit družby dotváral ruský veľvyslanec. Momochodom – aká chutnučká symbolika, historický oblúk sa uzavrel. Veď Stalin a Hitler boli pôvodne najväčší politickí milenci. Hitler vybudoval armádu vďaka Stalinovým surovinám a spolu si rozparcelovali Poľsko (čo mi to len v spojitosti s dneškom pripomína...???!!!).
Naša prispatá opozícia si mala už dávno Slavín na desaťročia zabukovať a na oslavách pripomínať, že Bratislavu oslobodili vojská Druhého ukrajinského frontu. A nezaškodilo by pripomenúť aj to, že pri oslobodzovaní väčšej časti Slovenska tomuto frontu sekundovala Rumunská kráľovská armáda (mali dokonca najväčší podiel padlých). Ukrajinský a rumunský veľvyslanec by účasťou určite neopovrhli. Tým nechcem popierať rusko sovietske „zásluhy“ na našej histórii. Je svätá pravda, že našim partizánom z lietadiel namiesto zbraní a munície zhodili pomoc v podobe politických komisárov. Ich rukopis bol nezameniteľný — veľká časť pôvodných partizánskych veliteľov bola zastrelená guľkou do tyla. Nedá sa odškriepiť ani to, že bezprostredne po prechode frontu jednotky SMERŠ a NKVD odvliekli tisíce našich nevinných občanov do gulagov. Historickým faktom je aj sovietska réžia Víťazného februára, monster procesov v 50-tych rokoch, naša okupácia v r. 1968, normalizácia...
Sme to my fakt čudná krajina. Za čo všetko dokážeme byť doslova do nemoty vďační. Alebo kvôli nemote? A nikdy inak.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.