Namiesto vrcholiacej predvolebnej kampane v kľúčovom zápase o demokraciu, ako boli pomenované tieto parlamentné voľby, sa nedá pohnúť. Máme horúčavy a psie dni.

Všetci riešia medvede. Nebudem predsa zaostávať a vyjadrím sa aj ja. Presne tak sa to totiž na Slovensku patrí – vyjadrovať sa ku všetkému bez ohľadu na to, čo o tom viem, a bez ohľadu na to, ako je to celospoločensky dôležité.

Samit NATO v litovskom Vilniuse bol výnimočný! Nemyslím teraz to, že do aliancie vstúpilo Fínsko, pri stole sedelo Švédsko a spustili sa nové formáty spolupráce s Ukrajinou. Nemyslím ani nové obranné plány a posilnenie našej, slovenskej obranyschopnosti.

Summit skončil, jak musel: Zelenskyj nedostal úplně jasný plán členství v Alianci, ale jeho diplomatický a politický tlak přinesl příslib více zbraní pro úspěšnou obranu své země.

Dnes to bude o samite NATO vo Vilniuse, ale aj o tom, ako veľmi nevieme komunikovať naozaj podstatné správy.

Ešte prednedávnom sa všetky parlamentné strany zhodli, že o kandidátoch na funkciu prezidenta budú uvažovať až po parlamentných voľbách. Ale niečo sa zmenilo.

Vraciam sa z Vilniusu, kde sa konal historický samit NATO.

Zvýhodnění amerických černochů a Hispánců při přijímacím řízení na vysoké školy bylo postupně zavedeno od šedesátých let. Soud je správně zakázal.

Začalo sa leto, a tak si dovolím letnú úvahu na letnú tému – o rovnosti, pozitívnej diskriminácii, byrokracii a chaose pri vybavovaní dokladov. Aj o tom, ako chaos plodí zbytočné spory.

Reakcia na článok Štefana Hríba „Planetárium, plató a Matúš Vallo“​.