Uplynulý týždeň bol plný prejavov demokracie a diskusií o tom, kto je demokrat a kto nie. Poďme sa pozrieť aspoň na niektoré z nich.

Šli sme do služby demokracii, Dano i ja. Videli sme, aj sme zažili na vlastnej koži. Prišli ľudia rôzni. Milí aj nemilí, voňaví aj nie voňaví, so zubami aj bez, s ilúziami aj bez nich.

Za týden si Češi zvolí prezidenta, jenom čtvrtého od listopadu 1989. Volby mohou signalizovat změnu klimatu a rozchod s érou politického dinosaura Miloše Zemana.

Dnes to bude o jednej malebnej dedinke s prekvapivým nárastom počtu obyvateľov v čase volieb. Zdá sa, že niekde sa leje volebný asfalt, inde sa zase vyroja volební obyvatelia ako huby po daždi. A romantici ako ja stále dúfajú, že spravodlivosť existuje a prinesie ju súd.

Je mi osmasedmdesát let a chystám se na druhý břeh. Netuším, co tam je, pravděpodobně nic. Tuším ovšem, odkud budu odcházet – ze světa, ve kterém se opět láme duch doby. Říkám – opět, protože živá paměť nepustí.

„Ukrajina nemá nárok na existenciu. Ukrajinci neexistujú, sú to len Rusi, ktorí na to zabudli. Tých, ktorí to nechápu, treba pozabíjať alebo ‚prevychovať‘ v gulagoch. Deti nahádzať do rieky.“​

V Česku bola právoplatne odsúdená dezinformátorka, ktorá má zaplatiť 250-tisíc Kč. Je to nielen zaujímavý rozsudok, ale aj zaujímavý príbeh jednej dezinformátorky, ktorý je zároveň príbehom mnohých dezinformátorov.

Zo stola padne na zem džbán, rozbije sa na márne kúsky, ale v spätnom pohybe sa ladne vznesie na stôl, voda sa po kvapkách vráti do nádoby a džbán je ako nový. Toľko reklama na lepidlo.

Rok 2022 je ta tam, sviatky, žiaľ, tiež, vraciame sa späť do reality, a to aj tej politickej a spoločenskej. Pozrime sa letom svetom, čo nám priniesol rok 2022 a ako vstupujeme do roku 2023.

Áno, zle sa na to všetko pozerá, budú-nebudú voľby, a kedy, rekonštrukcia vlády, úradnícka vláda... Tieto otázky sú oprávnené a naliehavé, až tak, že „drobnosťami“ sa tu už nikto nezaoberá.